Prekročenie rýchlosti pri predbiehaní: Nebezpečný mýtus na cestách

Vodičské prostredie je často ovplyvnené mýtmi a presvedčeniami, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Jedným z najrozšírenejších je názor, že pri predbiehaní zákon toleruje prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti. Tento mýtus vychádza z logiky, že rýchlejšie predbiehanie znamená kratší čas strávený v protismere a tým aj väčšiu bezpečnosť. Realita na slovenských cestách a postoj dopravnej polície však potvrdzujú opak – žiadna výnimka v zákone neexistuje a porušenie rýchlosti pri predbiehaní môže byť posúdené ako vedomý priestupok.

Slovenský zákon o cestnej premávke je jasný, pokiaľ ide o rýchlostné limity. V obciach platí maximálna rýchlosť 50 km/h, mimo obcí 90 km/h a na diaľniciach 130 km/h. Ministerstvo vnútra SR opakovane zdôrazňuje, že prekročenie rýchlosti sa posudzuje rovnako prísne, bez ohľadu na okolnosti predbiehania. Argument, že vodič musel zrýchliť na 110 km/h na „deväťdesiatke“ na dokončenie predbiehania, pred zákonom neobstojí.

Dôležité je si uvedomiť, že ak vodič nie je schopný bezpečne predbehnúť vozidlo bez prekročenia rýchlostného limitu, nemal by tento manéver vôbec začať. Mnoho vodičov si zamieňa plynulosť jazdy s právom na prekročenie rýchlosti, čo môže mať fatálne následky. Nielenže je to nezákonné, ale aj riskantné, najmä v súčasnosti, keď sú na cestách čoraz častejšie stacionárne radary a úsekové merania.

Pokuty za prekročenie rýchlosti pri predbiehaní sú neúprosné a ich výška závisí od miery prekročenia limitu, pričom dôvody vodiča policajta nezaujímajú. Legálne prekročiť rýchlosť pri predbiehaní môžu len vozidlá s právom prednostnej jazdy, ako sú sanitky, hasiči a policajti so zapnutými majákmi. Bežní občania, aj keby sa ponáhľali, nemajú túto právomoc a v kritických situáciách je vždy lepšie zavolať na linku 112, než riskovať nebezpečnú jazdu. Trpezlivosť na cestách je kľúčová pre bezpečný návrat domov, a pár minút zdržania za pomalším vozidlom určite nestojí za tragédiu či vysokú pokutu.