USA znižujú podporu Ukrajine, Európa sa snaží kompenzovať deficit

Podľa správy Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku sa priama vojenská pomoc zo Spojených štátov amerických v uplynulom roku prepadla o neuveriteľných 99 percent. Zatiaľ čo v rokoch 2022 až 2024 posielal Washington Ukrajine výzbroj v priemernej hodnote 17,3 miliardy eur ročne, v roku 2025 bol zaznamenaný iba symbolický balík vo výške približne 0,4 miliardy eur. Tento dramatický pokles je dôsledkom politiky administratívy bývalého prezidenta Donalda Trumpa, ktorá zmenila model dodávok z darov na predaj alebo úverové schémy.

Ústup Spojených štátov vytvoril vážny deficit v ukrajinskom arzenáli, najmä v oblasti protilietadlovej obrany a delostrelectva. Kyjev sa musel prispôsobiť novej realite, kde americké zbrane už nie sú k dispozícii bezodplatne, a každá raketa pre systém Patriot musí byť financovaná európskymi partnermi alebo priamo z ukrajinského rozpočtu. Európa na tento vývoj reagovala rýchlo, pričom vojenská pomoc z EÚ v roku 2025 vzrástla o 67 percent v porovnaní s priemerom predchádzajúcich rokov.

Napriek tomu sú celkové objemy vojenskej pomoci od všetkých partnerov stále 13 percent pod ročným priemerom z rokov 2022 až 2024. Najväčšiu časť na seba prevzalo Nemecko s príspevkom 9 miliárd eur, zatiaľ čo príspevky z južnej a východnej Európy klesli. Inštitút pre svetovú ekonomiku v Kieli upozorňuje, že finančná pomoc sa stále viac presúva na plecia EÚ, pričom vojenská podpora ostáva v rukách niekoľkých ochotných štátov. Hoci Európa zachránila Ukrajinu pred úplným kolapsom, jej priemyselné kapacity nedokážu plne nahradiť masovú produkciu amerického zbrojárskeho priemyslu.

Súčasne NATO aktivovalo nový mechanizmus nazvaný PURL, ktorý umožňuje európskym spojencom spoločne nakupovať americkú techniku a posielať ju na Ukrajinu. V uplynulom roku takto Európa nakúpila americké zbrane v hodnote približne 3,7 miliardy eur, pričom 75 percent všetkých striel pre systémy Patriot bolo prefinancovaných týmto spôsobom. Tento mechanizmus však predlžuje proces obstarávania a podlieha schvaľovaciemu procesu zo strany Kongresu, čo môže spomaliť dodávky potrebných zbraní.

Ukrajina však nezostáva pasívna. Podľa denníka The Wall Street Journal sa krajina stala lídrom vo vývoji efektívnych bezpilotných systémov, pričom v druhom polroku 2025 až 22 percent zbraní nasadených na fronte pochádzalo z domácich výrobných kapacít. Minimálne 11 krajín EÚ priamo financuje nákupy zbraní od ukrajinských výrobcov, čo posilňuje obrannú infraštruktúru krajiny.

Na druhej strane, ruské tempo výroby a filozofia Vladimira Putina predstavujú vážnu výzvu. Ruský líder je odhodlaný pokračovať vo vojne, kým náklady na jej vedenie neprevýšia jeho politické zisky. Pokles vojenskej pomoci o 13 až 14 percent hrá Moskve do kariet, pričom ruská ekonomika sa transformovala na vojnovú výrobu, čím produkuje zbrane rýchlejšie, než Ukrajina dokáže získať podporu zo Západu. Analytici varujú, že bez návratu americkej podpory bude pre Európu veľmi náročné vytvoriť dostatočný tlak na Rusko, aby sa konflikt ukončil.