Zvláštny telesný znak u detí: Vystupujúci zadok a jeho súvislosti

Na prvý pohľad sa môže zdať, že vystupujúci zadok je len bežným telesným detailom, avšak odborníci varujú, že v niektorých prípadoch môže byť spojený s fungovaním mozgu. Výskumy naznačujú, že deti s neurovývinovými poruchami, ako sú autizmus a ADHD, môžu vykazovať odlišnosti v držaní tela, čo sa prejavuje predným náklonom panvy.

Predný náklon panvy je stav, pri ktorom je panva naklonená dopredu viac, než je prirodzené. Tento problém sa môže prejaviť výraznejším prehnutím v driekovej oblasti, vystúpeným bruchom a zadočkom, ktorý pôsobí väčším dojmom. Odborníci upozorňujú, že tento postoj, niekedy označovaný ako „kačací zadok“, sa častejšie vyskytuje u detí s autizmom alebo ADHD. Podľa odhadov má v USA autizmus približne jedno z 31 detí vo veku nad osem rokov a ADHD bolo diagnostikované jednému z deviatich detí vo veku od troch do 17 rokov.

Jedným z faktorov, prečo sa tento problém vyskytuje častejšie u detí s autizmom a ADHD, je znížené svalové napätie. Slabšie svaly v oblasti stredu tela a sedacích svalov nedokážu udržať panvu v správnej polohe. Dlhé sedenie a opakované pohyby, ako je chôdza po špičkách, môžu ešte viac zhoršiť tento stav. Deti s autizmom a ADHD často majú problémy s rovnováhou a koordináciou, čo im sťažuje udržiavanie správneho postoja pri státí a chôdzi, čo môže viesť k ďalším posturálnym odchýlkam.

Jedna zo štúdií využívajúca 3D analýzu pohybu ukázala, že školopovinné deti s autizmom majú pri chôdzi výraznejší predný náklon panvy než ich rovesníci. Iné výskumy zistili, že chlapci s ADHD mali priemerný uhol predného náklonu panvy o 4,5 stupňa väčší ako deti bez tejto diagnózy. Tento uhol môže byť špecifickým pohybovým znakom spojeným s prejavmi ADHD.

Aj keď predný náklon panvy nemusí vždy predstavovať problém, môže spôsobovať bolesti krížov, bedier či kolien a ovplyvňovať rovnováhu a rýchlosť pohybu. Našťastie existujú účinné riešenia, ako sú cviky zamerané na natiahnutie bedrových svalov a posilnenie sedacích svalov a stredu tela. Odborníci odporúčajú, aby deti s autizmom alebo ADHD cvičili pod dohľadom fyzioterapeuta alebo ergoterapeuta, ktorý prispôsobí cvičenia ich potrebám a zohľadní aj prípadné senzorické citlivosti.