ZSSK zaviedla nový poplatok, cestujúci sú rozhorčení

Cestovanie vlakom na Slovensku sa pre určitú skupinu ľudí stáva nielen komplikovanejším, ale aj drahším. Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) zaviedla systém, ktorý mnohí cestujúci vnímajú ako trest za to, že nie sú digitálne zruční alebo jednoducho preferujú ľudský kontakt.

Ak si dnes nestihnete alebo nemôžete kúpiť lístok online a nastúpite do vlaku s úmyslom vybaviť to u sprievodcu, pripravte sa na nepríjemné prekvapenie. K cene lístka vám automaticky naúčtujú manipulačný poplatok vo výške 3 eur, čo vytvára absurdné situácie, kedy je tento „servisný poplatok“ vyšší než samotná cena prepravy. Tento nový systém zasahuje aj tých, ktorí nastupujú na staniciach bez fungujúcej pokladnice, čím sa vlaková doprava stáva pre časť verejnosti ekonomicky nevýhodnou.

ZSSK sa snaží presunúť cestujúcich do online priestoru, pričom aj tradičná návšteva kamennej pokladnice na stanici je novoplatná. Ak si lístok vypýtate od pracovníka za okienkom, priplatíte si jedno euro. Hoci ide o nižšiu sumu v porovnaní s nákupom u sprievodcu, princíp ostáva rovnaký – osobná služba sa stáva nadštandardom. Okrem toho ZSSK zaviedla aj minimálnu cenu vnútroštátneho lístka na úrovni jedného eura, čo malo eliminovať účtovanie symbolických súm, no výsledkom týchto opatrení je narastajúca frustrácia verejnosti.

Pre mnohých cestujúcich, najmä tých s obmedzeným rozpočtom, je každé euro navyše dôvodom na zváženie, či vlak vôbec využiť, alebo radšej hľadať iné alternatívy. Železnice argumentujú, že cieľom je modernizácia a efektivita, pričom ako ideálne riešenie prezentujú svoju mobilnú aplikáciu „Ideme vlakom“. Problémom však zostáva, že táto digitálna cesta je pre mnohých zabarikádovaná, najmä pre starších ľudí, ktorí majú z technológií prirodzený rešpekt.

Aplikácia má medzi používateľmi pošramotenú povesť, čo dokazuje nízke hodnotenie v obchode Google Play na úrovni len 2,5 hviezdičky. Cestujúci sa sťažujú na technické výpadky, zamŕzanie a nespoľahlivosť. Nútiť zákazníkov prejsť na digitálnu platformu, ktorá nefunguje bezchybne, sa javí ako kontraproduktívny krok, ktorý časť klientely od železníc definitívne odrádza.

Hoci existujú výnimky, ako napríklad pre ťažko zdravotne postihnuté osoby a dôchodcov nad 62 rokov s bezplatnou prepravou, celkový dojem z verejnej dopravy trpí. Slováci citlivo vnímajú nepomer medzi rastúcimi nákladmi na strane cestujúceho a stagnujúcou, či dokonca upadajúcou kvalitou služieb. Zatiaľ čo v susednom Rakúsku či Českej republike je železnica symbolom rýchlosti a komfortu, Slovensko bojuje so zastaranou infraštruktúrou a častými meškaniami. Zavádzanie nových poplatkov v čase, keď štátny dopravca nedokáže garantovať úroveň služieb hodnú 21. storočia, pôsobí na verejnosť ako prilievanie oleja do ohňa.