Zlomový rok 2026: Slovensko čelí hrozbe vyšších úrokových sadzieb

Na finančných trhoch sa objavuje prekvapivý odklon od doterajšieho globálneho trendu. Kým americký Federálny rezervný systém (Fed) sa pripravuje na pokračovanie cyklu znižovania úrokových sadzieb, investori v eurozóne predpokladajú opak. Očakáva sa, že Európska centrálna banka (ECB) by mohla v roku 2026 dokonca zvýšiť úroky, čo naznačuje pretrvávajúce inflačné tlaky v eurozóne.

Podľa analytikov sa Fed chystá na zníženie nákladov na požičiavanie už v najbližšom zasadnutí a v budúcom roku by mohlo dôjsť k minimálne dvom ďalším zníženiam sadzieb. Na druhej strane, centrálne banky v eurozóne, Kanade a Austrálii sa zdajú byť menej ochotné pokračovať v znižovaní sadzieb, čo môže mať priamy dopad na menové trhy a hodnotu amerického dolára.

Pre Slovensko, ktoré je členom eurozóny a preberá menovú politiku ECB, to môže znamenať, že náklady na pôžičky sa neznížia tak rýchlo, ako by si mnohí priali. Hypotéky s variabilnými sadzbami, ktoré sú priamo naviazané na sadzby ECB, by mohli zostať vysoké alebo dokonca stúpnuť. To by mohlo brzdiť spotrebu domácností a investície podnikov, čím sa predĺži obdobie ekonomického spomalenia.

Na druhej strane, silnejšie euro, ktoré by mohlo vzniknúť v dôsledku vyšších úrokových sadzieb v eurozóne, môže uľahčiť cestovanie do USA a nákupy tovarov denominovaných v dolároch, keďže sa stanú relatívne lacnejšími. Pre slovenských exportérov to však bude predstavovať výzvu, keďže ich tovary predávané do USA sa stanú drahšími pre zahraničných kupcov, čo môže znižovať ich konkurencieschopnosť a ohroziť pracovné miesta.

Celkovo sa zdá, že slovenská ekonomika sa nachádza v zložitom období. Prevaha rizík spojených s vysokými úrokovými sadzbami na domácem trhu a spotrebe naznačuje, že boj s infláciou v eurozóne, a teda aj na Slovensku, sa ešte neskončil.