Živnostníci na Slovensku čelí masívnym problémom: Kto za to môže?

Minister práce Erik Tomáš sa nedávno ostro vyjadril voči živnostníkom, pričom ich obvinil z toho, že do systému prispievajú menej, než z neho čerpajú. Tieto slová vyvolali širokú diskusiu medzi podnikateľmi a analytikmi, ktorí tvrdia, že ide len o snahu zakryť neudržateľný rozpočtový deficit, a nie o spravodlivé daňové riešenie.

Analytik Martin Vlachynský z inštitútu INESS varuje, že plánované zvýšenie odvodov prinesie len minimálne zníženie deficitu, zatiaľ čo pre mnohých drobných podnikateľov môže byť likvidačné. Podľa neho by aj dvojnásobné zdanenie malo len zanedbateľný efekt, keďže skutočnou príčinou problémov vo verejných financiách je štátna spotreba, nie živnostníci. Politici často používajú nepresné čísla a vytvárajú obraz „falošných“ živnostníkov, ktorých reálne inšpekcie takmer nenachádzajú.

Prezident Živnostenského zväzu Stanislav Čižmárik označuje pojem „falošní živnostníci“ za zavádzajúci. Upozorňuje, že mnohí z týchto podnikateľov sú do svojej situácie tlačení zamestnávateľmi, ktorí sa snažia vyhnúť vysokým odvodom. Politici by sa mali sústrediť na riešenie zneužívania systému, nie na útoky na tých, ktorí sa snažia prežiť v ťažkých podmienkach. Podľa Vlachynského sú živnostníci „kanárikmi v bani“, ktorí ako prví pociťujú dopady regulácií a rastúcich nákladov.

Na Slovensku je v súčasnosti približne 450-tisíc živnostníkov, čo dokazuje, že tento model zamestnania má v ekonomike svoje miesto. Pre mnohých predstavuje prvý krok k väčšiemu podnikaniu alebo spôsob, ako si legálne privyrobiť. Nové pravidlá však zasiahnu najviac práve týchto podnikateľov, ktorí budú musieť okrem hlavného zamestnania, dôchodku alebo štúdia platiť aj tzv. mikroodvod vo výške 131 eur mesačne.

Od septembra 2025 sa navyše sprísňujú podmienky pre začínajúcich podnikateľov, keď štát zrušil „odvodové prázdniny“, ktoré trvali takmer dva roky, a skrátil ich na päť mesiacov. Od šiesteho mesiaca podnikania tak každý musí platiť plnú sumu 131 eur. Tento krok môže odradiť potenciálnych podnikateľov a dlhodobo spomaliť regeneráciu podnikateľského prostredia.

Vláda tvrdí, že vyššie odvody prinesú živnostníkom lepší dôchodok v budúcnosti. Ekonomisti však varujú, že mikroodvod je nastavený tak nízko, že sa nemusí započítať do odpracovaných rokov. V praxi to znamená, že podnikateľ môže ročne zaplatiť viac ako 1 500 eur, pričom jeho dôchodkový nárok sa ani nezvýši.