Venezuela ako hrozba pre Putina: Ropné rezervy a geopolitika

Napätie v Južnej Amerike, najmä vo Venezuele, sa zvyšuje v dôsledku západných sankcií. Tieto sankcie obmedzili export venezuelskej ropy, ktorá sa predtým dostávala na trhy aj do Európy, a teraz sa sústreďuje len na Čínu a niekoľko ďalších krajín. Pod vedením Nicolása Madura, ktorý prevzal moc po Hugu Chávezovi, sa krajina ocitla v hlbokej hospodárskej kríze, avšak s potenciálom vrátiť sa k produkcii 3 miliónov barelov ropy denne, ako tomu bolo pred dvoma dekádami.

Podľa predpokladov by Venezuela mohla prekonať túto hranicu za pomoci Spojených štátov. Ak by sa Trumpovi podarilo udržať krajinu mimo OPEC, mohlo by to viesť k poklesu cien ropy na svetovom trhu až na 30 dolárov za barel. Takýto vývoj by mal devastujúci dopad na ruskú ekonomiku, ktorá je silne závislá od príjmov z predaja ropy, a oslabilo by to aj Putinovu pozíciu v medzinárodnej politike.

Ruský prezident už reagoval na túto hrozbu a ponúkol Madurovi vojenskú pomoc v prípade, že by USA podnikli vojenské akcie vo Venezuele. Obchod s ropou je pre Rusko kľúčový aj z pohľadu financovania vojny na Ukrajine, a ak by Venezuela vstúpila na trh s nízkymi cenami, ruská konkurencia by bola značne oslabená. Nízke ceny ropy, ako naznačuje Telegraph, môžu byť katastrofálne pre exportérov, no pre ostatných krajín, vrátane USA, by to mohlo znamenať ekonomický prospech. Ak Trump naozaj získa kontrolu nad situáciou vo Venezuele, môže to mať ďalekosiahle následky nielen pre Latinskú Ameriku, ale aj pre ruskú moc na svetovej scéne.