TA1.SK
Meniny má Jaromír
Zahraničie

Veľká pyramída v Gíze: Nové zistenia posúvajú jej vek o tisíce rokov

2 min čítania

Taliansky inžinier Alberto Donini naznačuje, že Veľká pyramída v Gíze by mohla byť staršia až o 20-tisíc rokov. Jeho kontroverzné zistenia môžu prepisovať dejiny starovekého Egypta a vyvolávajú búrlivú diskusiu medzi odborníkmi.

Vypočuť si článok

Veľká pyramída v Gíze: Nové zistenia posúvajú jej vek o tisíce rokov
Foto: TOPKY

Podľa novej štúdie, ktorú vypracoval inžinier Alberto Donini z Boloňskej univerzity, by vek Veľkej pyramídy v Gíze mohol presiahnuť tradične uznávané datovanie. Donini tvrdí, že erózne stopy na spodnej časti pyramídy naznačujú, že tento monument nemusel vzniknúť pred 4 600 rokmi, ale mohol byť postavený pred 20 až 40 tisíc rokmi. Tieto závery, ak sa potvrdia, by mohli zásadne zmeniť naše chápanie histórie ľudskej civilizácie.

Tradične sa datovanie výstavby pyramídy umiestňuje do obdobia okolo roku 2580 pred naším letopočtom, počas vlády faraóna Chufua. Donini však pomocou vlastnej metódy nazvanej Relative Erosion Method (REM) analyzoval eróziu kamenných blokov a dospel k prekvapivým výsledkom. Jeho analýza ukázala, že vek pyramídy by mohol byť v rozpätí od 5 700 do viac než 54 000 rokov, pričom priemerný odhad sa pohybuje okolo 24 900 rokov.

Donini upozorňuje, že jeho metóda neumožňuje stanoviť presný dátum výstavby, ale poskytuje pravdepodobnostné rozpätie. Jeho zistenia naznačujú, že tradičné datovanie do obdobia okolo roku 2560 pred naším letopočtom má nízku pravdepodobnosť. Dokonca sa domnieva, že faraón Chufu mohol pyramídu len zrekonštruovať, čo by zmenilo pohľad na autorstvo a pôvod tejto monumentálnej stavby. Ak by sa potvrdili tieto odhady, pyramída by predchádzala všetkým dnes známych vyspelým civilizáciám, čo by otvorilo nové otázky o technologických schopnostiach našich predkov.

Veľká pyramída v Gíze, najväčšia z troch pyramíd na plošine, dodnes fascinuje vedcov a archeológov. Jej presná orientácia a stavebné postupy ostávajú zahalené tajomstvom. Doniniho štúdia, hoci zatiaľ neprešla odborným recenzným procesom, vyvolala živú diskusiu medzi odborníkmi. Kritici varujú pred možným ovplyvnením výsledkov rôznymi faktormi, ako sú klimatické zmeny alebo pohyb turistov. Napriek tomu Donini verí v konzistentnosť svojich meraní. Či jeho výskum prevráti stáročia zaužívaný pohľad na dejiny starovekého Egypta, ukáže až čas, no jedno je isté – otázky okolo Veľkej pyramídy sú opäť otvorené.

Tagy

#Egypt#pyramídy#historické zistenia