Štát plánuje vopred žiadať peniaze od podnikateľov, obavy rastú

Ministerstvo financií Slovenskej republiky prichádza s návrhom, ktorý by mohol radikálne zmeniť spôsob, akým štát pristupuje k výberu daní. Nový plán predpokladá, že štát bude požadovať od firiem zloženie finančnej zábezpeky na daň z pridanej hodnoty (DPH) ešte predtým, než začnú podnikanie. Cieľom tohto opatrenia je boj proti daňovým podvodom, avšak zamestnávatelia sú znepokojení jeho potenciálnymi dôsledkami na prevádzkový kapitál a zamestnanosť.

Podľa návrhu by sa zábezpeka mala týkať nielen nových žiadateľov o registráciu DPH, ale aj existujúcich firiem, ktoré sa v minulosti ukázali ako nespoľahlivé. Suma zábezpeky by sa mohla pohybovať od 5 eur až po 500-tisíc eur. Ak firma nesplní túto povinnosť, hrozí jej okamžitá daňová exekúcia. Zábezpeka by bola zmrazená na jeden rok a v prípade vzniku dlhu by štát mohol tieto peniaze využiť na jeho pokrytie.

Zamestnávatelia, združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ), varujú pred negatívnymi dopadmi tohto opatrenia. Generálny sekretár Martin Hošták upozorňuje, že zadržanie financií môže ohroziť prevádzkový kapitál firiem, čo by mohlo viesť k neschopnosti vyplácať mzdy a následnému prepúšťaniu. Opoziční poslanci považujú tento návrh za ďalší spôsob, ako „vyťahovať peniaze“ od podnikateľov, bez toho, aby sa riešili skutočné príčiny daňových podvodov.

Návrh zatiaľ nemá širokú podporu v parlamente, pričom aj niektorí koaliční poslanci sú skeptickí a vyžadujú jasné dôkazy o prínose navrhovaných zmien. Historicky sa podobný systém na Slovensku už používal, no bol neskôr zrušený. Ministerstvo financií argumentuje, že po zmenách v registrácii DPH v roku 2025 sa riziko podvodov opäť zvýšilo. Ak by návrh prešiel legislatívnym procesom, účinnosť by mal nadobudnúť od januára 2027.

Z pohľadu podnikateľov a opozície sa však objavuje reálna obava, že preventívne opatrenie môže viesť k druhotnej platobnej neschopnosti. Pre malé a stredné podniky je hotovosť kľúčová a zablokovanie značnej sumy na neúročenom účte môže mať katastrofálne následky. Argumenty štátu sú síce teoreticky opodstatnené, avšak v praxi môžu ohroziť existenciu poctivých firiem, ktoré sa ocitli v kategórii „rizikových“ len z dôvodu administratívnych chýb alebo náhodných okolností.

Obavy podnikateľov sú posilnené aj historickými skúsenosťami a otázkami ohľadom definície „rizikovosti“. Ak by úradníci mali príliš veľkú moc pri rozhodovaní o tom, kto a v akej výške zábezpeku zloží, mohlo by to fungovať ako bariéra pre nové inovatívne firmy, ktoré nemajú dostatok kapitálu na zloženie zábezpeky. Týmto spôsobom by sa mohli zablokovať nové obchodné príležitosti a inovácia na trhu.