Starobylé mikroorganizmy z arktického ľadu: Hrozba pre našu planétu?

Tím vedcov pod vedením Tristana Cara z University of Colorado Boulder uskutočnil výskum v Permafrost Tunnel Research Facility na Aljaške. V hĺbke 350 stôp objavili starobylé mikroorganizmy a ďalšie organické zvyšky, ktoré sa uchovali v zamrznutej pôde. Caro popisuje prvé dojmy z miesta ako intenzívny zápach, ktorý naznačuje prítomnosť mikrobiálnej aktivity, čo je pre vedcov vzrušujúce.

Vedci odobrali vzorky, ktoré sú staré až 40 000 rokov, a podrobili ich inkubácii pri teplotách 4–12 °C, simulujúcich arktické letné podmienky. Varovania odborníkov sú jasné: ak permafrost začne tajiť, môže sa aktivovať množstvo mikroorganizmov, ktoré uvoľňujú skleníkové plyny ako oxid uhličitý a metán do atmosféry. Podľa Sebastiana Kopfa, profesora geologických vied, je to jedno z najväčších neznámych v súvislosti s klimatickými zmenami a môže to mať vážne dopady na ekológiu regiónu.

Po šiestich mesiacoch inkubácie sa mikroorganizmy začali aktivovať a vytvárať viditeľné kolónie, schopné rozkladať organickú hmotu. Caro zdôrazňuje, že tieto vzorky nie sú mŕtve a stále majú kapacitu na robustný život. Zaujímavé je, že vyššie teploty nezrýchlili ich aktiváciu, čo naznačuje, že emisie skleníkových plynov môžu nastať až po dlhšom období oteplenia. To poukazuje na riziko, že predĺžené arktické letá môžu zvýšiť aktivitu týchto mikroorganizmov a tým aj emisie skleníkových plynov.

Vedci upozorňujú na potrebu ďalšieho skúmania permafrostu aj v iných regiónoch, ako je Sibír, aby sa potvrdilo, či sa podobné javy vyskytujú aj tam. Tento výskum ukazuje, že starodávne mikroorganizmy môžu významne ovplyvniť zmenu klímy a zdôrazňuje potrebu pokračovania v štúdiu týchto unikátnych ekosystémov. Je dôležité, aby sa vedci zamerali na komplexitu a potenciálne riziká, ktoré tieto mikroorganizmy predstavujú v kontexte globálneho otepľovania.