Slovenské domácnosti čelí vysokým dlhom a nízkym úsporám

Podľa analýzy Konfederácie odborových zväzov (KOZ) sa slovenské domácnosti nachádzajú v zložitých ekonomických podmienkach, ktoré obmedzujú ich životný štandard. Hoci sa priemerný finančný majetok domácností v posledných rokoch zvýšil, jeho reálna kúpna sila je oslabená vysokou infláciou a nízkou mierou úspor. V roku 2023 dosiahli čisté finančné aktíva slovenských domácností iba 9 160 eur, čo je najmenej v rámci EÚ. V nasledujúcom roku sa síce zvýšili na 10 580 eur, avšak opäť sa ukazuje, že reálny rast je nedostatočný v porovnaní s rastúcimi nákladmi na život.

Jedným z hlavných problémov je vysoká úroveň zadlženia domácností. Priemerný dlh na obyvateľa vzrástol medzi rokmi 2019 a 2024 o 37 %, pričom podiel dlhu na finančných aktívach dosahuje alarmujúcich 51 %. Tento nepomer sťažuje domácnostiam možnosť sporiť a investovať do budúcnosti. Okrem toho, nízke mzdy a nedostupnosť bývania prispievajú k obmedzenej finančnej gramotnosti a schopnosti akumulovať majetok.

Ekonomický analytik Ján Košč navrhuje sériu systémových zmien, ktoré by mohli prispieť k zlepšeniu situácie. Medzi jeho návrhy patrí podpora dostupného bývania, reforma daňovo-odvodového systému a zvyšovanie príjmov obyvateľstva. Košč verí, že tieto opatrenia, vrátane rozšírenia kolektívnych zmlúv, by mohli naštartovať ekonomický rast a zvýšiť životnú úroveň občanov. Je nevyhnutné prijať komplexnú hospodársku politiku zameranú na produkty s vyššou pridanou hodnotou, aby sa slovenské domácnosti dostali z dlhovej pasce a zabezpečili si lepšiu budúcnosť.