Slováci vnímajú hrozbu z Ruska, ochota pomôcť spojeneckým štátom nízka

Bezpečnostná situácia na východnej hranici NATO sa zhoršuje, čo si uvedomuje aj slovenská populácia. Podľa prieskumu, ktorý uskutočnila agentúra NMS Market Research Slovakia, až 69 % respondentov zaregistrovalo ruské provokácie v Poľsku a Estónsku. Hoci 51 % opýtaných pociťuje ohrozenie, 35 % Slovákov zostáva v pokoji a situáciu nepovažuje za hrozbu.

Dôležitým faktorom je aj vzdelanie a miesto bydliska respondentov. Pocit ohrozenia je štatisticky vyšší u obyvateľov Bratislavy, Košíc a u vysokoškolsky vzdelaných osôb. Naopak, muži a ľudia vo veku 37 až 44 rokov častejšie deklarujú pocit bezpečia. Politické preferencie však vytvárajú priepastné rozdiely v pohľade na situáciu. Kým 74 % voličov opozície pociťuje ohrozenie, len tretina voličov koalície to vidí rovnako.

Najzaujímavejším zistením prieskumu je ochota Slovákov poskytnúť pomoc spojeneckým štátom v prípade ďalších provokácií. Iba 33 % opýtaných by súhlasilo s vojenskou a technickou pomocou, zatiaľ čo 51 % by takúto pomoc odmietlo. Mladí ľudia do 34 rokov a obyvatelia Bratislavy sú ochotnejší pomôcť, zatiaľ čo najväčší odpor vyjadrujú osoby nad 65 rokov a tí, ktorí nerozpoznávajú hrozbu zo strany Ruska.

Politický analytik NMS, Mikuláš Hanes, upozorňuje na silný vplyv politickej rétoriky na názory verejnosti. Zatiaľ čo voliči Smeru, SNS a Republiky sú v odmietaní pomoci jednotní, voliči Hlasu-SD sa skôr prikláňajú k názorom opozície. V prípade vojenskej pomoci by až 80 % voličov SaS a 70 % voličov PS a Demokratov bolo ochotných poslať pomoc, zatiaľ čo u voličov Smeru-SD, SNS a Republiky by takúto pomoc poslal iba každý desiaty.

Prieskum bol realizovaný online od 1. do 5. októbra 2025 na vzorke 1 002 respondentov starších ako 18 rokov. Výsledky ukazujú hlbokú polarizáciu spoločnosti a naznačujú, že otázka bezpečnosti a solidarity v súvislosti s NATO ostáva v slovenskej politike veľmi citlivou témou.