Ruský režim čelí vnútorným krízam a obavám z prevratu

V Kremli sa čoraz viac šíri pocit zraniteľnosti. Odborníci naznačujú, že Vladimir Putin, ktorý je pri moci už 25 rokov, má obavy z vývoja vojny na Ukrajine a z možných mocenských bojov vo svojom okolí. Minister hospodárstva Maxim Rešetnikov varoval, že krajina je na pokraji recesie, zatiaľ čo vysoké úrokové sadzby a rastúce náklady na pôžičky dusia podniky.

Situácia sa zhoršila aj v súvislosti s útokmi Ukrajiny na ruské ropné rafinérie, čo spôsobilo 40-percentný nárast cien benzínu. Tieto problémy sa navyše prehlbujú po oznámení nových sankcií zo strany USA voči hlavným ruským ropným spoločnostiam, čo viedlo k tomu, že Inda a Čína, dôležití odberatelia ruskej ropy, obmedzili nákupy. Historik Timothy Ash tvrdí, že Rusko je teraz „skutočne ranené“ a pociťuje paniku.

Ruský prezident sa snaží upevniť svoj vplyv vo svetle rastúcej nestability. Podľa politológa Henryho Halea mení zloženie svojho tímu, aby zabránil autonómnemu fungovaniu frakcií, ktoré by mohli ohroziť jeho moc. Najbližšie k prevratu sa Putin ocitol v roku 2023, keď Jevgenij Prigožin zorganizoval pochod na Moskvu, ktorý sa však nakoniec skončil jeho smrťou pri leteckej nehode.

Bývalý oligarcha Michail Chodorkovský varuje pred „nervozitou“ v súvislosti s otázkou odovzdania moci. Putin obvinil ruských exilových lídrov z plánovania prevratu, čo naznačuje jeho strach z opozície, ktorá by mohla získať medzinárodnú legitimizáciu. Chodorkovský dodáva, že súčasná politická štruktúra v Rusku je postavená na sfalšovaných voľbách a nedôvere voči vládnym inštitúciám.

Medzitým sa ruská spoločnosť začína prebúdzať k realite nákladov vojny, keďže ekonomické ťažkosti sa prejavujú aj v ich každodennom živote. Politologička Jekaterina Šulmanová tvrdí, že Rusi začínajú chápať skutočnú cenu konfliktu, aj keď cesta k uvedomeniu si dôsledkov je ešte dlhá. Ruský režim sa tak ocitá v zložitom období, keď ekonomické a politické krízy môžu mať vážne dôsledky na jeho stabilitu.