Putinova panika po smrti Chameneího: Obavy o vlastnú existenciu

Smrť Alího Chameneího zasiahla ruské vedenie a vyvolala nervozitu v Kremli. Analytici upozorňujú, že táto udalosť priniesla na povrch obavy o bezpečnosť a stabilitu moci Vladimira Putina. Išlo o otázky, ktorým sa Putin dlhodobo snažil vyhnúť, najmä po dvanásťdňovej vojne medzi Iránom a Izraelom, kedy sa novinári pýtali na jeho reakciu na možný útok na iránskeho vodcu. Ruský prezident vtedy túto tému rýchlo uzavrel, no teraz sa tento scenár stal realitou.

Kremeľ reagoval oficiálnym vyhlásením, v ktorom Putin označil zabitie Chameneího za „vraždu spáchanú cynickým porušením všetkých noriem ľudskej morálky a medzinárodného práva“. V oficiálnych reakciách však Putin nespomenul konkrétne krajiny, ktoré by mohli byť za atentátom zodpovedné. Hovorca Kremľa, Dmitrij Peskov, vyjadril „hlboké sklamanie“ z neúspešných rokovaní medzi Spojenými štátmi a Iránom, pričom zdôraznil, že Rusko sa spolieha na vlastné záujmy.

Prokremeľskí komentátori sa vyjadrili ostrejšie a varovali, že po Iránu môže prísť na rad aj Rusko. Bývalý prezident Dmitrij Medvedev označil americký útok na Irán za odhalenie „pravej tváre“ prezidenta Donalda Trumpa. Televízny moderátor Vladimir Solovjov a ideológ Alexandr Dugin sa zhodli, že ak Irán padne, Rusko môže byť ďalším cieľom. Napriek týmto obavám môže vývoj na Blízkom východe Moskve priniesť aj ekonomické a geopolitické výhody, najmä v súvislosti s cenami ropy a plynu, na ktorých je ruská ekonomika silne závislá.