Puberta trvá do 32 rokov: Nový výskum odhaľuje fázy vývoja mozgu

Nový výskum zameraný na vývoj ľudského mozgu naznačuje, že dôležité zmeny nastávajú v piatich hlavných etapách. Štúdia, ktorá vyhodnotila mozgové skeny takmer 4 000 jedincov od narodenia až po 90 rokov, odhaľuje, že mozog sa vyvíja skôr skokovo než plynule. Tento objav môže poskytnúť cenné informácie o tom, kedy je mozog najzraniteľnejší voči poruchám a chorobám.

Podľa vedúceho výskumu Duncana Astla z Univerzity v Cambridgei, mozog prechádza štyrmi kľúčovými prelomovými vekmi. Prvé obdobie, ktoré trvá od narodenia do deviatich rokov, je charakterizované intenzívnym formovaním nervových spojení, pričom sa upevňujú tie, ktoré sú aktívne využívané. V tomto čase dochádza k výraznému nárastu šedej a bielej hmoty, pričom mozgová kôra dosahuje svoj maximálny vývoj.

Druhá epocha, spojená s dospievaním a ranou dospelosťou, pretrváva až do 32 rokov. V tomto období sa zvyšuje biela hmota a spojenia medzi neurónmi sa stávajú presnejšími. Je to čas, keď kognitívne schopnosti jedinca dosahujú vrchol. Okolo 32. roku života sa však objavuje najvýraznejší zlom, po ktorom nasleduje stabilizácia dospelosti a upevnenie osobnosti a inteligencie jednotlivca, čo môže byť ovplyvnené aj osobnými míľnikmi ako rodičovstvo či pracovné úspechy.

Ďalším dôležitým prelomom nastáva okolo 66 rokov, kedy sa začínajú prejavovať prvé znaky starnutia mozgu. Od tohto veku sa efektivita neurónových spojení postupne znižuje. Posledná etapa, neskorá mozgová epocha, sa spúšťa približne okolo 83. roku života, pričom sa zrýchľujú nepriaznivé štrukturálne zmeny, najmä v dôsledku úbytku bielej hmoty. Tento výskum otvára dvere novým možnostiam v oblasti neurovedy a môže prispieť k lepšiemu pochopeniu vývoja a starnutia mozgu.