Najstráženejšia hrobka sveta ostáva zatvorená: Strach z pascí a ortuti

Hrobka čínskeho cisára Čchin Š’-chuanga, ktorý zomrel pred viac ako 2 200 rokmi, ostáva pre archeológov nepreskúmaná. Tento cisár, známy svojou úlohou pri zjednotení Číny v rokoch 221 až 210 pred naším letopočtom, je pochovaný v obrovskom mauzóleu, ktoré stráži armáda terakotových bojovníkov. Títo hlinení vojaci, objavení v roku 1974, sa stali symbolom čínskej histórie a kultúry, avšak samotná hrobka ostáva pre vedcov nedostupná.

Hlavným dôvodom, prečo archeológovia odmietajú vstúpiť do hrobky, sú obavy z nenapraviteľných škôd, ktoré by mohli spôsobiť. Historické záznamy naznačujú, že mauzóleum je plné smrteľných pascí, ktoré boli navrhnuté na ochranu pokladov a tajomstiev ukrytých vo vnútri. Historik S’-ma Čchiang, ktorý písal približne sto rokov po cisárovej smrti, uvádza, že hrobka obsahuje mechanizmy ako kuše a šípy, ktoré sa mali aktivovať pri vstupe do hrobky.

Okrem toho, najväčším rizikom je ortuť, ktorá mohla preniknúť cez trhliny v štruktúre hrobky. Výskum z roku 2020 naznačuje, že ortuť môže byť stále prítomná a predstavuje vážne nebezpečenstvo pre tých, ktorí by sa pokúsili o prístup do hrobky. Vedci zvažovali moderné neinvazívne techniky, ktoré by umožnili nahliadnuť do hrobky bez jej poškodenia, avšak zatiaľ sa žiadna z týchto metód neuskutočnila. Tak hrobka prvého čínskeho cisára ostáva jedným z najzásadnejších a najzáhadnejších miest v archeológii.