Juhokórejské tajné služby čelí raziám kvôli dronom nad Severnou Kóreou

V utorok 7. februára 2026 juhokórejské úrady uskutočnili razie v rámci vyšetrovania súvisiaceho s podozrivými letmi dronov nad severokórejským územím. Spoločný tím polície a vojenských vyšetrovateľov prehľadal celkovo 18 miest, pričom medzi nimi boli aj kľúčové objekty ako Národná spravodajská služba a veliteľstvo vojenského spravodajstva. Vyšetrovateľom sa podarilo zaistiť cenné dôkazy, ktoré by mohli objasniť situáciu okolo týchto incidentov.

Podozriví zahŕňajú minimálne troch aktívnych členov juhokórejských ozbrojených síl, vrátane jedného majora a kapitána spravodajskej jednotky, ako aj zamestnanca tajnej služby. Tí sú obvinení z účasti na neoprávnených letoch dronov, ktoré narušili vzdušný priestor Severnej Kórey. Severná Kórea nedávno obvinila Južnú Kóreu z porušenia svojej suverenity po tom, ako bol dron zostrelený v oblasti Kesongu, pričom Pchjongjang zverejnil snímky trosiek bezpilotného lietadla.

Vyšetrovanie sa začalo po tom, čo Severná Kórea informovala o narušení svojho vzdušného priestoru, ktoré sa malo udiať nielen v septembri 2025, ale aj 4. januára 2026. Pôvodne sa pozornosť vyšetrovateľov sústredila na troch civilistov, ktorí sú teraz obvinení z porušenia zákona o leteckej bezpečnosti. Jeden z podozrivých, doktorand vo veku okolo 30 rokov, sa verejne prihlásil k zodpovednosti za lety dronov, pričom tvrdil, že jeho cieľom bolo monitorovanie radiácie v blízkosti severokórejského zariadenia na spracovanie uránu.

Prezident I Če-mjong sa vyjadril, že je neprijateľné, aby civilista posielal dron do Severnej Kórey na nelegálne účely, pričom varoval, že takýto čin by mohol vyvolať vojnu a zbytočne zvýšiť napätie medzi oboma krajinami. Jeho predchodca Jun Sok-jol je momentálne súdený za nelegálne nariadenie preletov dronov, čo malo byť súčasťou jeho pokusu vyprovokovať reakciu Pchjongjangu. Južná Kórea a Severná Kórea sú technicky stále v stave vojny, keďže po konflikte v rokoch 1950–53 nebola podpísaná žiadna mierová zmluva.