Ján Čarnogurský: Spomienky na prepustenie z väzenia a boj za slobodu

Ján Čarnogurský sa v rozhovore pre TASR TV vrátil k svojmu prepusteniu z väzenia, ktoré sa udialo 25. novembra 1989 na základe amnestie prezidenta Gustáva Husáka. Toto rozhodnutie prišlo bez predchádzajúcej žiadosti zo strany Čarnogurského, a dokonca aj jeho advokát a rodina o ňom nemali žiadne informácie. Čarnogurský si spomína, ako mu dozorca oznámil, že môže odísť domov, čo pre neho znamenalo náhly zvrat v jeho osude, keď sa vracal električkou do Dúbravky, zatiaľ čo ulice už boli posprejované požiadavkami na slobodné voľby.

Po príchode domov zistil, že jeho manželka bola v Prahe a bojovala za jeho prepustenie, nevedela, že už je na slobode. Deti a svokra ho čakali doma, zatiaľ čo v televízii prebiehala diskusia s disidentmi, medzi ktorými bol aj Miroslav Kusý. Čarnogurský a jeho kolegovia boli uväznení po tom, čo v auguste 1989 vyzvali verejnosť, aby si uctila obete okupácie z roku 1968. V rozhovore tiež zdôraznil, že jeho angažovanosť za práva disidentov začala už pred jeho uväznením, keď sa stal advokátom ich obhajoby.

Podľa Čarnogurského sa spoločenská atmosféra v Československu dramaticky zmenila počas jeho väznenia. Udalosti z novembra 1989, ktoré vyvrcholili pádom komunistického režimu, boli výsledkom masového zapojenia sa občanov. Čarnogurský zdôraznil, že 17. november patrí všetkým slovenským občanom, pretože do boja za slobodu sa zapojili rôzne vrstvy spoločnosti, pričom študenti, ktorí demonštrácie iniciovali, sa postupne stali menšinou. Jeho spomienky sú svedectvom o tom, ako sa zmenila krajina a akú úlohu zohrali jednotlivci v boji proti totalitnému režimu.