Jadrové hrozby: Ako blízko sme ku katastrofe?

Obavy z nových pretekov v jadrových zbrojení sú aktuálne ako nikdy predtým. Americký prezident nedávno nariadil obnoviť testovanie jadrových zbraní po viac ako tridsiatich rokoch, čo vyvolalo okamžitú reakciu z Moskvy. Rusko oznámilo, že sa tiež pripravuje na testovanie, čím sa zvyšuje napätie na medzinárodnej scéne.

Návrat k praktikám studenej vojny predstavuje vážne ohrozenie medzinárodnej stability. Nové testy jadrových zbraní by mohli porušiť existujúce dohody a spustiť reťazovú reakciu, do ktorej by sa mohla zapojiť aj Čína. Svet sa nachádza na tenkom ľade, kde rozhodujúce kroky môžu mať katastrofálne následky.

Expert Tomáš A. Nagy z GLOBSEC upozorňuje, že čas na reakciu európskych vlád v prípade útoku z Moskvy je mimoriadne krátky. Raketa by mohla doraziť do hlavných miest EÚ za 7 až 20 minút, v závislosti od typu strely a cieľa. Takýto krátky čas na reakciu robí obranu veľmi náročnou, pričom platí to isté aj pre európske balistické rakety, ktoré môžu zasiahnuť Rusko podobne rýchlo.

Bezpečnostné mechanizmy, ako je systém dvoch osôb, sú navrhnuté tak, aby minimalizovali riziko neúmyselného odpálenia jadrových zbraní. V USA aj v Rusku sú potrebné súhlasné akcie viacerých osôb na spustenie jadrového útoku. Napriek tomu, technické zlyhania sú zriedkavé, väčším rizikom ostáva ľudská chyba alebo nesprávna interpretácia situácie, čo už v minulosti viedlo k takmer katastrofálnym incidentom.

Podľa Nagyho sú jadrové ponorky najbezpečnejším miestom pre uloženie jadrových zbraní. Ich neviditeľnosť a schopnosť zasiahnuť vzdialené ciele robia z nich strategický nástroj. Zároveň však upozorňuje, že krajiny mimo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, ako India, Pakistan, Izrael a Severná Kórea, predstavujú pre globálnu stabilitu značné riziko, pretože ich programy sú menej transparentné.

Slovensko, ako člen NATO, nevlastní jadrové zbrane, ale jeho bezpečnosť spočíva na kolektívnej obrane Aliancie, predovšetkým na americkom, britskom a francúzskom jadrovom odstrašení. Nagy varuje, že najväčšou hrozbou pre Slovensko je potenciálna konvenčná vojna v Európe, ktorá by mohla vyústiť do jadrového útoku. Aj keď sú tieto scenáre momentálne neaktuálne, konanie Ruska voči Ukrajine a Aliancii udržuje riziko budúceho konfliktu v realistických kontúrach.

Téma jadrových zbraní je v kontexte Československa kontroverzná. Hoci neexistujú priame dôkazy o umiestnení sovietskych jadrových hlavíc na území krajiny, plány na ich použitie existovali a vojaci sa s nimi cvičili. Dôkladné preskúmanie vojenských archívov by mohlo odhaliť ďalšie skutočnosti, avšak aj bez toho je jasné, že Československo bolo súčasťou strategických plánov v prípade jadrovej vojny.