Grónsko ako kľúčový bod napätia medzi USA a Európou

Vzťahy medzi Spojenými štátmi a Európou sa v posledných týždňoch dostali pod čoraz väčší tlak, pričom spúšťačom napätia sa stalo vyjadrenie amerického prezidenta Donalda Trumpa o prevzatí Grónska. Tento krok vyvolal v európskych metropolách znepokojenie a vlnu podpory pre Dánsko, ktoré Grónsko spravuje ako svoje autonómne územie. Kodaň jasne vyhlásila, že o predaji alebo odovzdaní Grónska neuvažuje, čo značne narušilo dôveru medzi spojencami.

Trump obhajuje svoje ambície s odvolaním sa na národnú bezpečnosť, pričom tvrdí, že Grónsko má strategický význam pre obranu USA. V jeho slovách sa objavuje aj zmienka o hrozbách zo strany Ruska a Číny, čo vyvolalo ostrú reakciu Pekingu. Čínske vedenie sa ohradilo proti Trumpovým vyjadreniam a žiada Washington, aby prestal používať Čínu ako argument vo svojich politických prejavoch. Peking pozorne sleduje rastúce napätie a zvažuje možné diplomatické kroky.

Analytici varujú, že pokračujúci tlak zo strany Spojených štátov môže paradoxne posilniť čínsky vplyv v Arktíde. Namiesto oslabenia pozície Číny by mohli byť európske krajiny motivované hľadať nové partnerstvá, pričom Čína môže pôsobiť ako stabilnejší a predvídateľnejší spojenec. V súčasnosti síce Čína nemá vojenské základne v Arktíde, jej prítomnosť je však znateľná prostredníctvom vedeckých projektov a výskumných staníc. Záujem o Arktídu presahuje akademickú sféru, pričom Peking už v minulosti vyjadroval záujem o ťažobné projekty v Grónsku, aj keď tieto plány narazili na technické a finančné prekážky.