Francúzska vláda prežila hlasovanie o nedôvere, rozpočet prijatý

V pondelok sa francúzska vláda pod vedením premiéra Sébastiena Lecornu postavila pred výzvu v podobe dvoch hlasovaní o nedôvere. Oba návrhy, ktoré predložili opozičné strany, boli zamietnuté, čo znamená, že štátny rozpočet na rok 2026 bol nakoniec prijatý. Lecornu v reakcii na výsledok hlasovania vyjadril spokojnosť a zdôraznil, že rozpočet je výsledkom parlamentného kompromisu, ktorý sa snaží udržať verejné výdavky pod kontrolou bez zvyšovania daní pre domácnosti a podniky.

Rozpočet, ktorý bol prijatý po štyroch mesiacoch politickej patovej situácie, predpokladá zníženie deficitu Francúzska na 5 percent HDP v roku 2026, oproti 5,4 percenta v roku 2025. Zároveň sa plánuje zvýšenie výdavkov na obranu o 6,5 miliardy eur. Lecornu sa tiež rozhodol obrátiť na Ústavný radu, aby zabezpečil, že prijatý zákon o štátnom rozpočte je v súlade s ústavou.

Hlasovania o nedôvere predložili opozičné strany, pričom prvý návrh podali poslanci krajne ľavicového hnutia Nepoddajné Francúzsko (LFI) a druhý návrh prišiel od krajne pravicového Národného združenia (RN). Prvý z návrhov získal iba 260 hlasov, zatiaľ čo druhý dosiahol len 135 hlasov. Po zamietnutí týchto návrhov predsedníčka poslaneckého klubu Mathilde Panotová upozornila na „historickú zodpovednosť“ Socialistickej strany, ktorá podporila vládu bez zastúpenia vo vláde. Vyzvala občanov, aby využili nadchádzajúce komunálne voľby na uzavretie „kapitoly macronizmu“ v krajine.

Zamietnutie oboch návrhov na vyslovenie nedôvery zároveň znamená definitívne prijatie rozpočtu, ktorý však ešte musí prejsť overením Ústavnou radou. Lecornu sa už predtým musel vysporiadať s viacerými hlasovaniami o nedôvere, ktoré vyplývali z komplikovanej situácie pri rokovaniach o rozpočte. Použitie ústavného článku 49.3 na presadenie rozpočtu je pre neho kľúčové, pretože sa zaviazal, že úsporný rozpočet nebude presadzovať týmto spôsobom, aby sa vyhol osudu svojich predchodcov. Politická kríza vo Francúzsku sa zhoršila po predčasných voľbách v roku 2024, ktoré viedli k strate parlamentnej väčšiny pre prezidenta Macrona.