Európska digitálna infraštruktúra: Zmeny v dôsledku rastúceho dopytu po AI

V poslednej dekáde sa európska digitálna infraštruktúra formovala okolo štyroch hlavných miest, známych ako FLAP. Tieto mestá, konkrétne Frankfurt, Londýn, Amsterdam a Paríž, sa stali centrami pre dátové centrá vďaka svojim hustým podnikateľským sektorom a vynikajúcej konektivite. Avšak tento model začína narážať na limity, čo naznačuje aj správa analytickej spoločnosti Knight Frank, ktorá poukazuje na nízku obsadenosť týchto centier, najmä v Amsterdame, kde moratórium z roku 2019 a prísne regulácie bránia novým projektom.

Paríž, hoci vykázal v roku 2025 nárast kapacity o 3,4 GW, sa potýka s nízkou obsadenosťou kolokačných priestorov, ktorá dosahuje len 3,4 percenta. Tento nedostatok voľnej kapacity obmedzuje ďalší rozvoj a rast dopytu po umelých inteligencii. AI si vyžaduje stabilný a predvídateľný elektrický prísun, čo je v metropolitných oblastiach čoraz ťažšie zabezpečiť.

Podľa analýzy Goldman Sachs môže dopyt po energii zo strany dátových centier v Európe zvýšiť spotrebu elektriny o 30 percent do roku 2030. McKinsey predpokladá, že dopyt po kapacite dátových centier vzrastie z aktuálnych 10 gigawattov na 35 gigawattov, pričom investície do infraštruktúry sa odhadujú na 250 až 300 miliárd dolárov. Dátové centrá už dnes predstavujú približne štyri percentá celkovej spotreby elektriny v EÚ, pričom do konca tohto roka by táto hodnota mohla stúpnuť na 150 terawatthodín.

Súčasný presun záujmu smerom k tier two lokalitám, teda oblastiam mimo najviac vyťažených metropol, je spôsobený presýtením existujúcich hubov. Regióne ako Miláno, Madrid a Brusel sa stávajú perspektívnymi trhmi, pričom Helsinki dosiahli do konca roka 2024 energetickú kapacitu 594 megawattov. Očakáva sa, že sekundárne trhy, vrátane severských krajín, porastú dvojnásobným tempom v porovnaní s tradičnými hubmi.

Energetická kapacita sa stáva kľúčovým faktorom pri výbere lokalít pre dátové centrá. Ak má región schopnosť zabezpečiť stabilný prísun elektrickej energie, môže sa stať atraktívnym pre budovanie digitálnej infraštruktúry. Christina Mertens z VIRTUS Data Centres varuje, že infraštruktúra musí byť plánovaná na dlhé obdobia, pričom tier two lokality umožňujú komplexné projektovanie systémov už od začiatku.

V súčasnosti sa mení aj pohľad na konektivitu. Dátové centrá už nemusia byť postavené iba v blízkosti hlavných optických káblov, keďže európska sieť optických vlákien sa rozšírila a pokrýva široké spektrum regiónov. Rovnako sa zvyšuje riziko spojené s koncentráciou digitálnej infraštruktúry v niekoľkých mestách, čo môže mať vážne následky v prípade výpadkov. Tieto faktory naznačujú, že budúcnosť európskej digitálnej infraštruktúry leží v diverzifikácii a hľadaní nových prístupov k jej rozvoju.