Európa pred dlhovou vlnou: Slováci musia byť pripravení

Správa Medzinárodného menového fondu (MMF) upozorňuje, že ak členské štáty Európskej únie nezmenia spôsob, akým spravujú verejné financie, čaká ich bezprecedentná dlhová vlna. Odhady expertov naznačujú, že priemerný verejný dlh v EÚ by mohol v priebehu nasledujúcich pätnástich až dvadsiatich rokov vzrásť na alarmujúcich 130 až 155 percent HDP. Tento scenár, ktorý by pred niekoľkými rokmi vyzeral ako katastrofický, sa dnes javí ako reálny, ak vlády budú pokračovať v súčasných prístupoch.

Doterajšie fiškálne diskusie sa prevažne zameriavali na starnutie populácie, ktoré zvyšuje náklady na dôchodky a zdravotnú starostlivosť. Nové faktory, ako vojna na Ukrajine a klimatické zmeny, však vytvárajú dodatočný tlak na rozpočty členských krajín. Vlády sú nútené zvyšovať obranné výdavky a investície do energetickej transformácie, čo vedie k trojitému fiškálnemu tlaku, ktorý sa dotkne aj Slovenska. Inštitút finančnej politiky varuje, že situáciu nemožno ignorovať a že potrebná je hlboká reštrukturalizácia hospodárskej politiky.

Reformy, ktoré budú nevyhnutné, si vyžadujú otvorenie nepopulárnych tém, ako je prehodnotenie daňovej politiky a modernizácia sociálneho modelu. Bez zvýšenia produktivity a investícií sa dlh nebude znižovať ani pri šetrení. Krajiny EÚ stoja pred rozhodnutím, či sa do reformy pustia dobrovoľne, alebo budú nútené konať pod tlakom finančných trhov. MMF zdôrazňuje potrebu silnejšej koordinácie medzi členskými štátmi v oblasti investícií a zdieľania nákladov na transformáciu.

Ak by sa pesimistický scenár naplnil a verejný dlh sa priblížil k 150 percentám HDP, štáty by mohli stratiť suverenitu vo finančných rozhodnutiach. Obsluha dlhu by mohla pohltiť rozpočty, čo by viedlo k radikálnym škrtom vo verejných službách, ako sú školstvo a zdravotníctvo. Občania by sa mohli ocitnúť v ére tvrdých úspor, s nižšími dôchodkami a horšou dostupnosťou zdravotnej starostlivosti. Tieto ekonomické tlaky by mohli posilniť populistické hnutia, ktoré by mohli ohroziť stabilitu EÚ a sociálny model, na ktorý sme zvyknutí.