Európa čelí historickému dlhu: Varovania pred čiernym scenárom
Najvyšší kontrolný úrad varuje pred rastúcim dlhom Európskej únie, ktorý by mohol dosiahnuť až 900 miliárd eur do roku 2027. Analýzy poukazujú na netransparentnosť dotačných schém a naliehavú potrebu reformy rozpočtovania.
Vypočuť si článok

Európska únia sa nachádza v zložitom období, keď sa jej dlh zdvíha na alarmujúce úrovne. Šéf Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy a členka Európskeho dvora audítorov Katarína Kaszasová upozorňujú, že nielen pandémia, ale aj nedostatočne premyslené dotačné schémy prispeli k tejto situácii. Zatiaľ čo v roku 2019 bol dlh EÚ približne 52 miliárd eur, dnes sa vyšplhal na 578 miliárd a predpokladá sa, že do roku 2027 by mohol narásť na takmer 900 miliárd eur.
Andrassy varuje, že súčasná situácia negatívne ovplyvní budúce generácie, keďže dlh, ktorý vznikol v posledných piatich rokoch, budú musieť splácať až do roku 2050, alebo dokonca 2075. Každý obyvateľ EÚ dnes nesie zodpovednosť vo výške 1 350 eur, čo je v kontraste so slovenským národným dlhom, ktorý predstavuje približne 16 700 eur na obyvateľa. Zároveň poukazuje na nedostatok diskusie o príjmovej časti rozpočtu EÚ, čo môže viesť k problémom pri splácaní.
Európska únia sa podľa Andrassyho čelí „nacionalizácii európskeho rozpočtu“, kde sa prioritizujú záujmy jednotlivých členských štátov pred celkovou súdržnosťou Únie. Kritizuje prax, kedy sa prostriedky míňajú bez jasnej vízie a plánovania, čo môže viesť k plytvaniu. Pandémia a následné rozhodnutia o financovaní ekonomík prispeli k súčasnému dlhovej kríze, avšak podľa Kaszasovej sa dnes vyžaduje, aby sa prostriedky investovali do projektov, ktoré generujú budúce hodnoty.
Príkladom je Slovensko, kde sa z Plánu obnovy financujú bežné výdavky, ktoré by mali byť hradené z bežného rozpočtu. Kontrolóri žiadajú, aby sa pri takýchto investíciách jasne definovali očakávané výsledky, čo v prípade Plánu obnovy chýbalo. Pri zúčtovaní plánov bude náročné určiť, či financie skutočne prispeli k hospodárskemu rastu a konkurencieschopnosti.
Andrassy varuje, že ak Slovensko nezrealizuje investície do polovice roka 2026, čelí riziku, že prostriedky nebude môcť zúčtovať a bude ich musieť uhradiť z národného rozpočtu. Situácia je naliehavá, pretože Európsky dvor audítorov označil rastúci dlh za hlavnú hrozbu pre budúci rozpočet. Slovensko musí byť pripravené na reformy, keďže prvý návrh viacročného finančného rámca na roky 2028-2034 predpokladá, že takmer polovica prostriedkov bude podmienená reformami, čo si vyžaduje dôkladnú prípravu.
Tagy
Súvisiace články
Finančná správa odhalila rekordné daňové úniky za rok 2025
Finančná správa Slovenskej republiky zverejnila výsledky daňových kontrol za rok 2025, ktoré odhalili významné porušenia daňových povinností. Celkové nálezy presiahli 270 miliónov eur, pričom najväčšie zistenia sa týkali dane z pridanej hodnoty.

Orbánova snaha o ruskú ropu narazila na sankcie EÚ
Maďarský premiér Viktor Orbán čelí neúspechu pri pokuse o prepravu ruskej ropy cez Chorvátsko. Opozícia varuje pred porušovaním sankcií Európskej únie a apeluje na hľadanie alternatívnych riešení.

Hazard na Slovensku: Straty a budúce dôchodky
Takmer dva milióny Slovákov sa v uplynulom roku zapojilo do hazardných hier, pričom čisté straty dosiahli 1,45 miliardy eur. Odborníci varujú, že táto suma by mohla výrazne zvýšiť budúce dôchodky, ak by bola investovaná múdro.
