EÚ predpovedá pomalý rast slovenskej ekonomiky do roku 2027

Podľa jesennej prognózy Európskej komisie sa Slovensko v najbližších troch rokoch ocitne v období pomalého hospodárskeho rastu. V roku 2025 sa očakáva zvýšenie reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) len o 0,8 %, čo je výrazné spomalenie v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Krajina sa tak zaradí na 18. miesto medzi členskými štátmi EÚ a na 14. miesto v eurozóne, čo znamená, že bude pod priemerom menovej únie.

V roku 2026 sa má rast HDP udržať na úrovni 1,0 %, pričom Slovensko sa v rebríčku krajín EÚ posunie na 22. pozíciu a v eurozóne na 16. miesto. Až v roku 2027 sa predpokladá mierne zrýchlenie na 1,4 %, čo by malo posunúť krajinu na 21. priečku v Únii a na 15. miesto v eurozóne. Napriek tomuto zlepšeniu však Slovensko ostane v skupine štátov s tlmeným rastom, čelíce vyšším úrokovým sadzbám a prísnejšej fiškálnej politike.

Európska komisia identifikuje kombináciu externých a domácich faktorov ako príčiny slabého výkonu ekonomiky. Napäté obchodné vzťahy, zvýšená geopolitická neistota a domáca fiškálna konsolidácia obmedzujú dopyt. Očakáva sa, že vývoz v druhej polovici roka 2025 oslabí vplyvom amerických ciel, čo negatívne ovplyvní čistý export. Priemysel čelí slabším mesiacom a súkromná spotreba už nedokáže držať krok s predchádzajúcim rokom, najmä kvôli zvýšeniu DPH na začiatku 2025.

V roku 2026 sa hospodárstvo Slovenska naďalej potýka s obmedzeným rastom, pričom obchodná neistota a fiškálna konsolidácia znižujú chuť domácností a firiem míňať. Vyššie dane a úsporné opatrenia tlmia súkromnú spotrebu, čo núti domácnosti k opatrnejšiemu prístupu k výdavkom. Na druhej strane, podnikové investície môžu čiastočne podporiť európske fondy, zatiaľ čo štát plánuje pokračovať v investíciách, najmä v obrannom sektore.

V roku 2027 sa predpokladá zlepšenie situácie v exporte, keď oživenie zahraničného dopytu a spustenie novej automobilky prinesú vyššiu dynamiku vývozu. Rovnako by mala súkromná spotreba opäť mierne zrýchliť, pričom nižšia inflácia a rast odmien zamestnancov by mohli prispieť k pozitívnejšej nálade spotrebiteľov. Napriek tomu vládne konsolidačné kroky obmedzia tento proces a vyššia daňová záťaž bude mať na domácnosti negatívny dopad.

Inflačný vývoj ostáva pre slovenské domácnosti dôležitým signálom. Harmonizovaná inflácia by mala v roku 2025 dosiahnuť 4,2 %, pričom v roku 2026 sa zníži na 4,1 %. V roku 2027 sa očakáva citeľné zmiernenie inflácie na 3,2 %, čo môže viesť k zlepšeniu reálnych príjmov. Verejné financie budú čeliť zložitým výzvam, pričom deficit má v rokoch 2025 a 2026 klesať, no v roku 2027 sa opäť zhorší.

Miera nezamestnanosti sa v roku 2025 zvýši na 5,4 % a v nasledujúcich rokoch sa očakáva ďalší nárast na 5,6 %. Napriek tomu trh práce zostáva relatívne napätý, avšak s náznakmi ochladzovania. Firmy sa snažia udržať kapacity a reagujú na zvýšený príliv zahraničnej pracovnej sily, čo môže prispieť k stabilizácii trhu aj v náročnom hospodárskom prostredí.