EÚ na rozcestí: Nemecko vedie snahu o elitný klub najväčších ekonomík

Dlhoročné diskusie o tom, ako by sa mala Európska únia vyvíjať, sa v Berlíne dostávajú do reálnej fázy. Nemecký vicekancelár a minister financií Lars Klingbeil vyjadruje nespokojnosť s pomalými rozhodovacími procesmi v 27-člennom bloku a navrhuje vytvorenie elitného klubu krajín, ktoré sú ekonomicky a politicky pripravené konať rýchlejšie.

Klingbeil sa snaží prekonať rozhodovaciu paralýzu, ktorá brzdí Brusel pri prijímaní kľúčových reforiem. V súčasnosti, keď konkurencia zo strany Spojených štátov a Číny narastá, je potrebné, aby EÚ reagovala pružnejšie a efektívnejšie. Nový model, ktorý navrhuje, predpokladá, že skupina štátov bude môcť postupovať rýchlejšie, zatiaľ čo ostatní sa môžu pridať neskôr.

Berlín už začal formovať novú alianciu, do ktorej sú pozvané krajiny ako Francúzsko, Poľsko, Španielsko, Taliansko a Holandsko. Tento krok má za cieľ vytvoriť hospodárske jadro EÚ, ktoré by mohlo mať dostatočnú váhu na ovplyvnenie zvyšného spoločenstva. Klingbeil a jeho francúzsky kolega Roland Lescure plánujú zaviesť nový formát spolupráce, ktorý by umožnil rýchlejšie reakcie na krízy a ekonomické výzvy.

Prvá videokonferencia plánovaná na dnes má slúžiť ako úvod k užšej spolupráci. Na nej by ministri diskutovali o ambicióznom pláne na posilnenie európskej suverenity. Osobné rokovania na najvyššej úrovni by sa mohli uskutočniť už vo februári, čím by sa otvorili dvere k novým pravidlám fungovania únie. Tento model dvoch rýchlostí by mohol znamenať výzvu pre menšie členské štáty, ktoré by museli udržať krok, inak by sa ocitli na okraji rozhodovania.

Ak by sa nemecký a francúzsky plán naplnil, EÚ by sa pretransformovala z monolitu na flexibilnejšie spoločenstvo. Takýto krok by mohol mať ďalekosiahle následky, vrátane zníženia vplyvu menších štátov. Tieto krajiny by mohli čeliť ťažkostiam, ak by neboli súčasťou avantgardných dohôd, čo by mohlo ovplyvniť aj podmienky pre ich podniky.

Politicky by tento model mohol eliminovať súčasnú paralýzu pri rozhodovaní, kde jeden štát môže blokovať dôležité rozhodnutia. Skupina ochotných krajín by mohla napredovať bez čakania na súhlas skeptikov, čím by EÚ získala schopnosť rýchlo reagovať na globálne výzvy. Avšak, tento prístup by mohol prehlbovať politické rozdiely medzi členskými štátmi a vytvoriť napätie medzi „starými“ a „novými“ členmi.