Zrušenie sviatku a jeho dopad na slovenskú ekonomiku: Analytik varuje

Deň boja za slobodu a demokraciu, ktorý už nie je štátnym sviatkom, sa na hospodárskej výkonnosti Slovenska výrazne podpísal. Podľa prenesených dát dosiahla ekonomika iba 65 až 75 percent svojho normálneho výkonu. Analytik Tomáš Boháček z 365.bank tvrdí, že reálne úspory, ktoré štát očakáva pri zrušení sviatkov, môžu byť oveľa nižšie, než sa predpokladalo.

V pondelok fungovalo Slovensko len čiastočne. Hlavnými hnacími silami hospodárstva boli výrobné sektory a logistika, zatiaľ čo služby, administratíva a verejná správa pracovali v obmedzenom režime. Mnohí zamestnanci si zobrali dovolenku, rodičia zostali doma kvôli zatvoreným školám a nie všetky úrady a služby fungovali naplno. Najviac citeľné obmedzenia boli v administratíve, školstve a verejnej správe, kde bol výkon výrazne nižší.

Boháček upozorňuje, že očakávaná úspora 230 miliónov eur predpokladá, že zrušený sviatok sa automaticky premení na plnohodnotný pracovný výkon. V praxi sa to však nedeje. Mnohé sektory, ako výroba a obchod, už dnes počas sviatkov fungujú, zatiaľ čo veľké odvetvia, ako školstvo a zdravotníctvo, nevytvárajú pridanú hodnotu rovnomerne. Analytik predstavil viacero modelových situácií, ktoré naznačujú, že reálne straty môžu byť nižšie alebo vyššie v závislosti od výkonnosti ekonomiky počas zrušených sviatkov.

Podľa jeho odhadov, ak by polovica ekonomiky fungovala na 75 %, denná strata by dosiahla približne 34 miliónov eur. V prípade, že by rovnaká polovica pracovala len na 50 %, strata by stúpla na 69 miliónov eur. V pesimistickom scenári, kde by polovica prevádzok bola zatvorená a ďalšia tretina by fungovala na štvrtinu výkonu, by denná strata mohla vystúpiť až k 120 miliónom eur. Boháček dodáva, že reálny odhad bude pravdepodobne bližšie k strednému scenáru, avšak aj tento ukazuje, že štát nemôže očakávať plný efekt zrušenia sviatku, ak firmy a inštitúcie nepracujú naplno.