V Egypte sa začali voľby do dolnej komory parlamentu
V Egypte sa dnes začala prvá fáza volieb do Snemovne reprezentantov, kde voliči rozhodnú o obsadení 568 z celkových 596 kresiel. Voľby potrvajú do konca novembra a prezident Sísí vymenuje zvyšných 28 poslancov.
Vypočuť si článok

V Káhire dnes odštartovala prvá fáza volieb do dolnej komory parlamentu, známej ako Snemovňa reprezentantov. Tento proces potrvá až do konca novembra a voliči budú rozhodovať o obsadení 568 kresiel, pričom zvyšných 28 poslancov vymenuje prezident Abdal Fattáh Sísí. Hlasovanie pre Egypťanov žijúcich v zahraničí sa uskutočnilo už v piatok a sobotu, zatiaľ čo v niektorých regiónoch, ako sú Gíza, Luxor a Alexandria, môžu voliči hlasovať do utorka. V Káhire sa voľby uskutočnia až 24. a 25. novembra. Druhá fáza volieb je naplánovaná na 3. a 4. decembra, pričom konečné výsledky sa očakávajú 25. decembra.
Tento volebný proces prichádza len niekoľko mesiacov po voľbách do hornej komory parlamentu, Senátu, ktoré vyhrala provládna koalícia Národný zoznam pre Egypt bez protikandidátov, avšak s nízkou účasťou voličov, ktorá dosiahla iba 17 percent. V súčasnosti vládne koalícia zložená z dvanástich politických zoskupení, pričom jej vedúcou silou je strana Mustakbal Watan, blízka prezidentovi Sísímu. Očakáva sa, že táto koalícia bude dominovať aj v nadchádzajúcich voľbách, keďže opozícia je rozdelená a slabá.
Voľby sa konajú počas tretieho a posledného funkčného obdobia prezidenta Sísího, ktoré sa skončí v roku 2030. Toto obdobie im pridáva na význame, pretože Sísí potrebuje parlament, ktorý by mohol plne kontrolovať. Analytici varujú, že ak chce Sísí zostať pri moci aj po roku 2030, musí iniciovať všetky potrebné ústavné zmeny prostredníctvom nového parlamentu. V apríli 2019 sa konalo referendum, v ktorom občania schválili predĺženie funkčného obdobia prezidenta zo štyroch na šesť rokov, čo umožnilo Sísímu zostať vo funkcii do roku 2030. Jeho vláda je dlhodobo kritizovaná za porušovanie ľudských práv a represií voči opozícii, pričom sa odhaduje, že v krajine je zadržiavaných desaťtisíce politických väzňov.
Tagy
Súvisiace články

Venezuela žiada o pomoc EÚ po útoku USA na Madura
Venezuela sa ocitla v krízovej situácii po leteckom útoku Spojených štátov, ktorý viedol k zajatiu prezidenta Nicolása Madura. Krajina sa teraz obracia na Európsku úniu s požiadavkou na pomoc a nový program spolupráce.

Venezuelská líderka o prechode k demokracii s podporou Trumpa
María Corina Machadová, venezuelská opozičná líderka, vyhlásila, že krajina sa chystá na skutočný prechod k demokracii. Spolieha sa na podporu Spojených štátov a prezidenta Donalda Trumpa, aby dosiahla slobodu pre Venezuelčanov.

Kadyrov sa vrátil: Smiech nad ukrajinskou tajnou službou
Ramzan Kadyrov, vládca Čečenska, sa po dlhšej odmlke opäť objavil na verejnosti. V novom videu sa posmieval ukrajinskej tajnej službe a vyvrátil špekulácie o svojom zdravotnom stave.
