Trumpova Rada mieru: Kontroverzné členstvo a odmietnutia
Donald Trump na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose založil Radu mieru, ktorá vzbudila rozporuplné reakcie. Kým niektoré krajiny sa pripojili, iné, vrátane Slovenska, pozvánku odmietli alebo neodpovedali.
Vypočuť si článok

Americký prezident Donald Trump prekvapil svetovú verejnosť, keď na okraji Svetového ekonomického fóra (WEF) vo švajčiarskom Davose oficiálne založil Radu mieru. Tento nový medzinárodný orgán, ktorým chce dohliadať na trvalý mier, vzbudil už od svojho vzniku množstvo kontroverzií, predovšetkým kvôli podmienkam členstva a Trumpovým ambíciám stať sa doživotným predsedom.
Rada mieru, ktorú podpísalo okolo 20 svetových lídrov, má ambíciu suplovať niektoré funkcie Organizácie Spojených národov (OSN). Krajiny, ktoré sa chcú pripojiť, musia splniť prísne podmienky, vrátane príspevku vo výške 1 miliardy dolárov v prvom roku. Medzi prvými členmi sú Maďarsko, Argentína, Izrael a ďalšie krajiny, zatiaľ čo mnohé západoeurópske štáty, vrátane Slovenska, pozvánku odmietli alebo sa k nej zatiaľ nevyjadrili.
Slovensko, ktoré sa nedávno zaviazalo k spolupráci so Spojenými štátmi pri výstavbe jadrového bloku, sa ocitlo v zložitom diplomatickom postavení, keďže Trump neposlal pozvánku ani jeho vláde. Týmto krokom sa otvorila diskusia o tom, či ide o diplomatické prehliadnutie alebo vedomé rozhodnutie nevstupovať do kontroverzného projektu, ktorý by mohol mať nepriaznivý dopad na medzinárodné vzťahy. Česká republika, naopak, pozvánku dostala a ministerstvo zahraničia sa chystá na oficiálne stanovisko.
Rada mieru čelí kritike za snahu o oslabenie tradičných multilaterálnych inštitúcií a niektorí lídri varujú pred rizikom, že by mohla narušiť globálny poriadok založený na OSN. Trump už nadiktoval prvú úlohu rady, ktorá sa týka monitorovania mierového plánu na Strednom východe. Zároveň sa zdá, že aj Rusko vyjadruje záujem o zapojenie sa do rady, pričom Putin ponúkol miliardový príspevok na podporu palestínskeho ľudu.
Odmietnutia zo strany krajín ako Kanada, Francúzsko, Nemecko a ďalšie, naznačujú, že Trumpova Rada mieru sa môže stať predmetom intenzívnych diplomatických diskusií. Kritici varujú, že projekt môže viesť k narušeniu existujúceho medzinárodného usporiadania. Vzhľadom na Trumpov vek a zdravotné problémy sa tiež objavujú otázky o budúcnosti rady po jeho odchode, keďže plánuje byť jej doživotným predsedom.
Tagy
Súvisiace články

Obama o návrate do politiky: Manželstvo je pre mňa dôležitejšie
Bývalý prezident USA Barack Obama sa v nedávnom rozhovore vyjadril k súčasnej politickej situácii a svojmu možnému návratu do úradu. S humorom zdôraznil, že jeho manželstvo s Michelle by mu bránilo v opätovnom uchádzaní sa o prezidentský post.

Izraelský prezident verí v zlom: Rada mieru sa stretne vo Washingtone
Izraelský prezident Jicchak Herzog vyjadril optimizmus pred prvým zasadnutím Rady mieru, ktoré sa uskutoční vo štvrtok vo Washingtone. Považuje nedávny vývoj v regióne za zlomový a vyjadruje nádej na zlepšenie situácie v Pásme Gazy.

Rusko sa postavilo na stranu Kuby: Putin kritizuje blokádu
Rusko ostro kritizovalo energetickú blokádu Kuby, ktorú považuje za neprijateľnú. Prezident Putin na stretnutí s kubánskym ministrom zahraničných vecí vyjadril podporu Havane a odmietol snahy USA o obmedzenie dodávok ropy.
