Sviatky bez blízkeho: Ako prežiť Vianoce v smútení

Vianočné sviatky sú tradične spojené s radosťou a blízkosťou, avšak pre tých, ktorí stratili blízkeho, môžu byť obdobím hlbokého smútenia. Stanislava Knut z Ligy za duševné zdravie zdôrazňuje, že prázdne miesto po zosnulom je počas sviatkov obzvlášť bolestivé. Kontrast medzi minulosťou a súčasnosťou je neprehliadnuteľný a očakávanie radosti sa môže zmeniť na pocit viny a beznádeje. Smútenie sa môže prejaviť nielen psychicky, ale aj fyzicky, čo môže zahŕňať únavu, poruchy spánku či zmeny chuti do jedla.

Knut upozorňuje, že je úplne normálne, ak sa človek na Vianoce neteší alebo ich nechce sláviť. Smútenie má svoje tempo a nemôže byť prispôsobené kalendáru. Povinná účasť na sviatočnom veselí môže pre smútiaceho predstavovať ďalšie zranenie. Rešpektovanie vlastných pocitov a potreby ticha je dôležité a nemalo by byť chápané ako slabosť. Okolie často reaguje dobre mienenými, no zraňujúcimi vetami, ktoré môžu smútiacemu ublížiť. Je dôležité, aby človek mal právo nastaviť hranice a chrániť svoje prežívanie.

Pri rozhovoroch o strate s deťmi je potrebná otvorenosť a primeraná komunikácia. Deti vnímajú zmeny okolo seba a mlčanie môže viesť k ich vlastným fantáziám, ktoré môžu byť desivejšie než realita. Rodičia by mali deťom vysvetliť, že smútenie je prirodzené a že je v poriadku cítiť smútok aj radosť súčasne. Spoločné aktivity, ako písanie listu zosnulému alebo zapálenie sviečky, môžu pomôcť deťom spracovať svoje emócie.

Ak smútenie pretrváva dlhodobo a vedie k pocitom beznádeje či izolácii, je potrebné zbystriť pozornosť. Odborná pomoc nie je znakom zlyhania, ale prejavom starostlivosti o duševné zdravie. Na Slovensku existujú organizácie, ktoré poskytujú podporu tým, ktorí prežívajú stratu blízkych.