Slovensko zaostáva: Poľsko a Rumunsko predbehli priemerné mzdy

Podľa najnovších údajov sa Slovensko dostalo na 24. miesto v rebríčku priemernej ročnej mzdy upravenej na ekvivalent plného úväzku v rámci Európskej únie. Tento pokles je alarmujúcim signálom, že krajiny, ktoré sme kedysi dobiehali, ako Poľsko a Rumunsko, nás v súčasnosti predbehli. Analytici poukazujú na zlé podnikateľské prostredie a slabú konkurencieschopnosť ekonomiky ako na hlavné príčiny tohto trendu, pričom odliv mozgov do zahraničia situáciu ešte zhoršuje.

Analytik Marián Kočiš zo Slovenskej sporiteľne upozorňuje, že ekonomický model Slovenska, ktorý sa spolieha na nízke mzdy, dosahuje svoje limity. Krajina sa stáva menej atraktívnou pre talenty a kvalifikovanú pracovnú silu, keďže uchádzači z krajín mimo EÚ majú často lepšie finančné podmienky v Poľsku, Rumunsku či Česku. Róbert Chovanculiak z Iness dodáva, že v poslednej dekáde sa podiel miezd na hrubom domácom produkte zvýšil, no zamestnávatelia už nemajú veľa priestoru na ďalšie zvyšovanie platov.

V diskusii o mzdách a produktivite sa zamestnávatelia a odborári rozchádzajú v názoroch. Odborári upozorňujú na nedostatočné pokrytie kolektívnym vyjednávaním, čo bráni rastu miezd, najmä v sektoroch ako služby a maloobchod. Na druhej strane, zamestnávatelia poukazujú na vysoké daňovo-odvodové zaťaženie a nedostatočnú podporu vedy a inovácií ako na prekážky rastu miezd.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR zdôrazňuje, že štát má obmedzené nástroje na zvyšovanie miezd, pričom jedným z nich je rast minimálnej mzdy, ktorý sa od budúceho roka zvýši o takmer 100 eur. Odborári však varujú, že zodpovednosť za mzdy a pracovné podmienky leží na zamestnávateľoch. Podnikatelia tvrdia, že vysoké daňovo-odvodové zaťaženie môže odradiť odborníkov, ktorých Slovensko potrebuje.

Aby Slovensko mohlo dlhodobo rásť, je potrebné zvyšovať produktivitu práce a prilákať sektory s vyššou pridanou hodnotou. Martin Lidaj z Podnikateľskej aliancie Slovenska varuje, že rast minimálnej mzdy sám o sebe problém nevyrieši, a upozorňuje na stabilitu podnikateľského prostredia a kvalitnú infraštruktúru v iných krajinách, ako sú Česko a Poľsko, ako na faktory ich úspechu. Slovensko sa musí zamerať na zlepšenie podnikateľského prostredia, aby mohlo efektívne konkurovať a získať späť stratené postavenie na trhu práce.