Slovenská realitná bublina: Hrozba kolapsu a jej následky

V treťom kvartáli 2025 sa priemerná cena bytov na Slovensku vyšplhala na 2 800 eur za meter štvorcový, čím prekonala historické maximum. Avšak, podľa Národnej banky Slovenska sa objavili varovné signály, ktoré naznačujú, že realitná bublina môže byť na pokraji prasknutia. Tento vývoj je obzvlášť alarmujúci v kontexte rastúceho zadlženia domácností a štátu, čo môže mať vážne ekonomické dôsledky.

Dlh slovenských domácností na úveroch na bývanie vzrástol na viac než 47 miliárd eur, zatiaľ čo verejný dlh krajiny sa má na konci roka 2025 prehupnúť cez 84 miliárd eur. Takýto nárast zadlženia je znepokojujúci, najmä v súvislosti s pomalým hospodárskym rastom a zvyšujúcou sa nezamestnanosťou, ktorá v septembri 2025 dosiahla 5,98 %. V kombinácii s obavami z prepúšťania a ekonomickej recesie v Nemecku sa situácia stáva ešte vážnejšou.

Analytici varujú, že ak by došlo k prasknutiu realitnej bubliny, ceny nehnuteľností by mohli klesnúť o 20 až 40 percent z vrcholu. Takýto pokles by mal okamžité a dlhodobé ekonomické následky, pričom najviac by pocítili domácnosti, ktoré si nedávno zobrali hypotéky pri nízkych vkladoch. Mnohé z nich by sa mohli ocitnúť v situácii negatívnej vlastnej hodnoty, kde by hodnota ich nehnuteľnosti bola nižšia ako nesplatený dlh.

Riziko kolapsu stavebného sektora je tiež vysoké. Ak by ceny nehnuteľností rapídne klesli, developeri by mohli zastaviť nové projekty, čo by viedlo k prepúšťaniu v stavebníctve a príbuzných odvetviach. Tento cyklus by ďalej prehlboval ekonomickú recesiu a zhoršoval životnú úroveň obyvateľstva. Krach bubliny by tak nemusel znamenať len lacnejšie byty, ale aj dlhodobú stagnáciu a zhoršenie ekonomických podmienok v krajine.

V tejto situácii je dôležité, aby vláda a finančné inštitúcie prijali opatrenia na stabilizáciu trhu a ochranu domácností. Bez adekvátnej reakcie by sa Slovensko mohlo ocitnúť v hlbokej hospodárskej kríze, ktorá by mala vážne sociálne a ekonomické dôsledky pre všetkých občanov.