Šimpanzy preukazujú racionálne myslenie pri rozhodovaní

Výskum vedený psychologičkou Hannou Schleihauf z Univerzity v Utrechte ukázal, že šimpanzy sú schopné racionálneho myslenia. Tím vedcov uskutočnil sériu experimentov na ostrove Ngamba v Ugande, kde testovali reakciu šimpanzov na rôzne typy dôkazov týkajúcich sa skrytých kúskov jabĺk. Zistili, že šimpanzy dokážu uprednostniť presvedčivejšie indície pred slabšími, čo naznačuje, že ich myšlienkové procesy sú komplexnejšie, než sa predpokladalo.

V priebehu experimentov vedci zistili, že ak dostali šimpanzy najskôr slabší dôkaz a neskôr silnejší, boli ochotné zmeniť svoj pôvodný výber. Naopak, ak sa najprv presvedčili o istote, držali sa svojho rozhodnutia dlhšie. Tento spôsob uvažovania je podobný tomu, ako ľudia prehodnocujú svoje rozhodnutia na základe nových informácií, čím sa posilňuje argument, že aj šimpanzy majú schopnosť reflektovať svoje rozhodovanie.

Najzaujímavejším aspektom štúdie bolo zistenie, že šimpanzy dokázali rozpoznať falošné indície. Napríklad, ak videli obrázok jabĺčka za priehľadným plexisklom, alebo ak sa v krabici nachádzal kameň namiesto potraviny, častejšie menili svoje pôvodné voľby. Tento fakt poukazuje na ich schopnosť sebauvedomenia a rozlišovania medzi skutočnosťou a ilúziou. Ako povedala Schleihauf, toto správanie naznačuje, že šimpanzy sa nevedú len inštinktívne, ale premýšľajú aj nad dôvodmi svojich rozhodnutí.

Okrem toho vedci skúmali aj schopnosť šimpanzov rozlišovať medzi novými a opakujúcimi sa informáciami. Zistili, že ak sa dôkaz opakoval, šimpanzy mu neprikladali väčšiu váhu. Avšak, pri nových signáloch alebo zvukoch, ktoré naznačovali prítomnosť potravy, dokázali to vyhodnotiť ako dôležitú dodatočnú informáciu. Tento krok potvrdzuje, že šimpanzy nielen sledujú výsledky, ale aj pôvod svojho poznania.

Doterajšie názory na kognitívne schopnosti primátov sa menia, keďže výskumy naznačujú, že rozdiely medzi ľuďmi a ostatnými primátmi sú menšie, než sa predpokladalo. Schleihauf a jej tím veria, že schopnosť racionálneho myslenia môže byť dedičstvom spoločného predka primátov a mohla sa vyvíjať už pred miliónmi rokov. Takéto zistenia môžu poskytnúť nové pohľady na to, ako sa inteligencia vyvíjala v evolučnej histórii našich predkov.