Rusko ponúklo USA Venezuelu za voľnú ruku na Ukrajine
Podľa informácií denníka The New York Times Rusko navrhlo Spojeným štátom výmenu: tichý súhlas s americkým postupom vo Venezuele za uznanie ruských nárokov na Ukrajinu. Tento plán nie je novinkou, ale vznikol už pred siedmimi rokmi.
Vypočuť si článok

Ruská snaha o rozdelenie sfér vplyvu medzi veľmocami sa odráža v nedávnych tvrdeniach, že Moskva ponúkla Washingtonu dohodu týkajúcu sa Venezuely a Ukrajiny. V rámci tejto výmeny by USA mali uznať ruské nároky na Ukrajinu, zatiaľ čo Rusko by umožnilo Spojeným štátom voľnú ruku v Južnej Amerike.
Tento návrh, ako uvádza The New York Times, nie je výsledkom ruskej invázie na Ukrajinu z roku 2022, ale bol naznačovaný už približne pred siedmimi rokmi. Fiona Hillová, bývalá poradkyňa pre Rusko počas administratívy Donalda Trumpa, o tomto pláne hovorila už v októbri 2019, čím potvrdila dlhodobý ruský záujem o vzájomnú dohodu týkajúcu sa geopolitických záujmov.
Moskva sa snažila presadiť predstavu, že veľmoci by mali uznávať kontrolu nad svojimi regiónmi. Ruskí predstavitelia jasne naznačili, že ak USA zasahujú do situácie vo Venezuele, mali by akceptovať ruskú sféru vplyvu na Ukrajine. Tento postoj bol Hillovou odmietnutý počas jej návštevy Moskvy, kde sa snažila predísť akémukoľvek uznaniu ruských nárokov.
V čase, keď sa vzťahy medzi USA a Venezuelou vyostrovali, Moskva posilnila svoju prítomnosť v krajine. Dodávky zbraní a vyslanie vojakov mali demonštrovať podporu režimu prezidenta Nicolása Madura. Ruská politika sa tak sústreďuje na stabilitu proruských režimov, pričom ich oslabovanie vníma ako stratu vplyvu.
Hoci ruské ministerstvo zahraničných vecí kritizovalo americký postup vo Venezuele, Ukrajina zostáva pre Kremeľ kľúčovou prioritou. V súčasnosti sa Moskva snaží vyhnúť otvorenému konfliktu s USA, pričom sa snaží udržať si svoju pozíciu na Ukrajine bez zásadných ústupkov. Tento dlhodobý prístup Kremľa k medzinárodnej politike poukazuje na jeho snahu o presadenie modelu, v ktorom by veľmoci mali uznané sféry vplyvu, aj na úkor menších štátov.
Tagy
Súvisiace články

Posledná rozlúčka s Brigitte Bardot: Nezvyčajný pohreb a nevypočuté prianie
V Saint-Tropez sa dnes konala posledná rozlúčka s ikonou 50. a 60. rokov, Brigitte Bardot, ktorá zomrela vo veku 91 rokov. Pohreb bol netradičný, no herečkino posledné prianie ostalo nevypočuté.

Spor o nomináciu ministra: Babiš a Pavel na Pražskom hrade
Český premiér Andrej Babiš sa snažil presvedčiť prezidenta Petra Pavla, aby vymenoval Filipa Turka za ministra životného prostredia, no jeho snaha bola neúspešná. Pavel odmietol nomináciu, čím vyvolal napätie medzi oboma politikmi.

Maďarská opozícia vyzýva Fica na zrušenie novely Trestného zákona
Po schválení kontroverznej novely Trestného zákona v Slovenskej republike sa na politickej scéne objavili nové napätia. Líder maďarskej opozície Péter Magyar vyzval slovenského premiéra Roberta Fica, aby zrušil legislatívu, ktorá trestá popieranie Benešových dekrétov.
