Nová teória odhaľuje tajomstvá Veľkej pyramídy v Gíze

Výstavba Veľkej pyramídy, postavenej okolo roku 2560 pred naším letopočtom, patrí medzi najväčšie záhady histórie. Archeológovia sa dlhodobo snažia objasniť, ako sa podarilo zdvihnúť a usadiť milióny ton ťažkých blokov v priebehu približne 20 rokov. Nová štúdia publikovaná v časopise Nature však ponúka inovatívny pohľad na tento historický fenomén.

Doktor Simon Andreas Scheuring z Weill Cornell Medicine v New Yorku navrhuje, že starovekí stavitelia mohli využiť vnútorný systém kladkových mechanizmov a protiváh, ktoré boli umiestnené priamo v útrobách pyramídy. Tento prístup by umožnil zdvíhať kamenné bloky neuveriteľnou rýchlosťou, pričom v niektorých fázach by mohli byť zdvíhané až jeden blok za minútu. Takto by sa efektívne využívala gravitácia a mechanická výhoda, namiesto masívnej fyzickej práce tisícok robotníkov.

Scheuring vo svojej práci identifikuje viaceré architektonické prvky pyramídy, ktoré podporujú túto teóriu. Napríklad Veľká galéria a Vzostupná chodba by mohli slúžiť ako šikmé rampy, po ktorých sa pohybovali ťažké protiváhy. Zvláštnu pozornosť venuje aj Predkomore, ktorá bola doteraz považovaná za bezpečnostný prvok. Nový pohľad ju opisuje ako prastarú kladku, kde drážky v stenách a stopy po drevených konštrukciách naznačujú, že tam mohli viesť laná na zdvíhanie ťažkých blokov.

Výskum tiež poukazuje na asymetrie v rozložení vnútorných priestorov pyramídy, čo naznačuje, že stavitelia museli prispôsobovať architektúru technickým obmedzeniam vnútorných mechanizmov. Nová teória taktiež vysvetľuje vonkajšie zvláštnosti pyramídy, ako sú mierne konkávne steny a zmeny výšky jednotlivých vrstiev, ktoré by mohli súvisieť s presúvaním vnútorných zdvíhacích bodov. Tento prelomový výskum naznačuje, že Veľká pyramída v Gíze bola výsledkom nielen vytrvalosti, ale aj mimoriadne pokročilého technického myslenia starovekých Egypťanov.