NBS varuje: Slovensko na rizikovej trajektórii rastúceho dlhu

Národná banka Slovenska (NBS) upozorňuje, že krajina sa nachádza na rizikovej ceste, kde sa kombinujú rastúci dlh a slabý ekonomický rast. Aj keď momentálne nie je situácia kritická, centrálna banka varuje, že dlhodobé ignorovanie problémov môže mať vážne následky na verejné financie, mzdy, dane a verejné služby.

Podľa NBS je Slovensko zatiaľ v lepšej pozícii, než bolo Grécko pred svojou krízou, pretože nemusí konať pod tlakom trhov. Vláda má priestor na pomalšiu konsolidáciu, avšak NBS zdôrazňuje, že väčšina ozdravných opatrení je ešte pred nami. Ak sa súčasné trendy nezmenia, dlh môže opäť vzrásť nad 70 % HDP, čo by si vyžiadalo dodatočné opatrenia v rozsahu 1,5 až 1,8 % HDP.

Analytik Radovan Ďurana varuje, že Slovensko už teraz vykazuje znaky podobné tým, ktoré predchádzali gréckej kríze, s prudkým rastom sociálnych výdavkov a nedostatočným zvyšovaním príjmov. NBS ilustruje svoje varovanie na príklade Grécka, kde sa výdavky dlhodobo zvyšovali rýchlejšie ako príjmy, čo viedlo k vážnym ekonomickým problémom.

Centrálna banka tiež upozorňuje, že fiškálna konsolidácia má reálne ekonomické dopady, ktoré sa prejavia v pomalšom hospodárskom raste a obmedzených investíciách. To môže viesť k nižším mzdám, vyšším daniam a zhoršenej dostupnosti verejných služieb. Premiérové vyjadrenia o dostupnosti bývania ako o zlyhaní trhu sú len jedným z aspektov širších problémov verejných financií, ktoré si vyžadujú urgentnú pozornosť.

Vláda plánuje investície do nájomného bývania v hodnote viac než 200 miliónov eur v roku 2026, avšak tieto výdavky budú musieť byť kryté vyššími príjmami alebo úsporami, aby sa predišlo ďalšiemu zhoršeniu fiškálnej pozície. Radovan Ďurana poznamenáva, že politické rozhodovanie v oblasti verejných financií je často ovplyvnené ekonomickými argumentmi, ale aj vonkajšími faktormi, ako je stav nemeckej ekonomiky či colná politika USA.

NBS aj analytici sa zhodujú, že otázka verejných financií nie je len technickým problémom, ale kľúčovou témou pre budúcnosť slovenskej ekonomiky. Slabá fiškálna pozícia môže ovplyvniť schopnosť Slovenska reagovať na budúce krízy a zúčastňovať sa na spoločných európskych projektoch. Dôvera na finančných trhoch a postavenie krajiny v rámci EÚ sú taktiež ohrozené, ak sa nezmení tempo zadlžovania.