Matematika a proroctvá: Pravdepodobnosť Ježišovej existencie ako náhody

Nová analýza potvrdzuje, že pravdepodobnosť, že Ježiš naplnil 48 starozákonných proroctiev, je takmer nulová. Diskusia o tejto téme sa opäť rozprúdila a vyvoláva otázky o náhode versus naplnení proroctiev.

Matematik Peter W. Stoner sa v 60. rokoch minulého storočia zaoberal otázkou, akú pravdepodobnosť má, aby jeden človek náhodne naplnil 48 starozákonných proroctiev o Ježišovi. V jeho práci z roku 1960, publikovanej v knihe Science Speaks, sa zameral na osem kľúčových proroctiev a dospel k záveru, že pravdepodobnosť takéhoto splnenia je prakticky nulová. Nová analýza z roku 2025, ktorú vykonali Will Best a Robin Lovgren z Belmont University, potvrdzuje Stonerove pôvodné výpočty a otvára diskusiu o tom, či ide o náhodu alebo o naplnenie dávnych prorockých textov.

Stoner ilustroval svoje výpočty použitím jednoduchého násobenia pravdepodobností. Pri ôsmich proroctvách, ako je narodenie v Betleheme a konanie zázrakov, dospel k výsledku približne jedna ku 100 miliónom. Pri rozšírení na všetkých 48 proroctiev sa pravdepodobnosť znížila na takmer nepredstaviteľnú úroveň, ktorú Stoner opísal prostredníctvom metafory o štáte Texas pokrytom striebornými dolármi.

Analýza z roku 2025 opäť zdôrazňuje, že aj pri veľmi konzervatívnych predpokladoch je pravdepodobnosť splnenia týchto proroctiev jedinou osobou mimoriadne nízka. Podľa Besta a Lovgrena existuje pozoruhodná zhoda medzi predpovedanými charakteristikami a historickým záznamom o Ježišovom živote. Pre mnohých veriacich to predstavuje presvedčivý dôkaz, že Ježiš z Nazareta bol naplnením proroctiev, a nie náhodnou osobou.

Na druhej strane kritici vyjadrujú obavy, že výsledky sú závislé od výberu proroctiev a ich interpretácie. Napriek tomu aj pri prísnych kritériách zostáva pravdepodobnosť mimoriadne nízka. Ježišov život mal naplniť množstvo predpovedí, vrátane jeho narodenia v Betleheme a zázrakov, ktoré vykonal. Tieto predpovede, ako aj udalosti po jeho smrti, ako zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie, sú považované za potvrdenie dávnych prorockých textov.

Stonerov prístup k výpočtom pravdepodobností bol revolučný. Odhadoval pravdepodobnosti splnenia jednotlivých proroctiev a následne ich násobil, čím vytvoril výsledky, ktoré sú takmer nepredstaviteľné. Pri rozšírení na všetkých 48 proroctiev dospel k číslu, ktoré je menšie ako počet elektrónov vo vesmíre. Best a Lovgren sa zamerali na osem proroctiev z Izaiáša, ktoré sú považované za opis prichádzajúceho Mesiáša a ich pravdepodobnosť splnenia náhodou je taktiež mimoriadne nízka.

Tento fascinujúci výskum nielenže vyvoláva otázky o historickej presnosti proroctiev, ale aj o samotnej podstate náhody a predurčenia. Diskusia o tom, či Ježiš bol naplnením proroctiev alebo len náhodnou osobou, sa tak opäť dostáva do centra pozornosti medzi vedcami a náboženskými odborníkmi.