Kedy skutočne začalo globálne otepľovanie? Nové zistenia vedcov

Diskusie o globálnom otepľovaní sa tradične zakladajú na roku 1850, ktorý slúži ako referenčný bod pre meranie teplotných zmien. Tento prístup vychádza z dostupnosti spoľahlivých dát z polovice 19. storočia. Avšak nová štúdia britských vedcov naznačuje, že ľudstvo začalo zasahovať do klimatického systému už omnoho skôr, a to v súvislosti s priemyselnou revolúciou a spaľovaním fosílnych palív, ktoré sa datuje ešte do 18. storočia.

Priemyselná revolúcia, symbolizovaná parným strojom Jamesa Watta z roku 1769, spustila proces, ktorý mal zásadný vplyv na klímu. Okrem spaľovania fosílnych palív prispeli k rastu skleníkových plynov aj ďalšie faktory, ako odlesňovanie a vysušovanie močiarov. Nový dataset GloSAT, ktorý obsahuje údaje od roku 1781, ukazuje, že už vtedy ľudská činnosť začala ovplyvňovať teplotu planéty, hoci vtedajšie technológie nedokázali zaznamenať tieto zmeny.

Dôvodom, prečo ostali tieto skoré prejavy otepľovania dlhodobo skryté, bola nielen absencia presných meraní, ale aj silná geologická aktivita v 19. storočí. Séria sopečných erupcií v tomto období spôsobila, že sopečný prach a aerosóly v stratosfére odrážali slnečné žiarenie, čo dočasne ochladzovalo zemský povrch. Preto bolo obdobie medzi rokmi 1781 a 1850 paradoxne chladnejšie než nasledujúce dekády, a vedci dlhú dobu pripisovali nárast teplôt len prirodzeným cyklom.

Nové analýzy však naznačujú, že približne desatina stupňa z tohto oteplenia bola priamym výsledkom ľudskej činnosti. Aj keď sa môže zdať, že ide o malé číslo, v kontexte globálnej klímy môže mať aj takýto malý posun významný dopad. Rekonštrukcia klímy z minulosti, pred príchodom modernej technológie, si vyžadovala neobvyklé prístupy a zdroje. Historické záznamy z miest s dlhoročnou meteorologickou tradíciou, ako sú švédske záznamy od roku 1722 alebo britské od roku 1659, poskytli cenné informácie.

Dáta z oceánov, získané z archívov britskej Východoindickej spoločnosti a záznamov veľrybárskych lodí, sa ukázali ako neoceniteľné. Kapitáni týchto lodí si totiž precízne zapisovali počasie a teplotu vody, čo vedcom umožnilo lepšie pochopiť historické zmeny klímy. Tieto údaje, aj keď obmedzené na určité geografické oblasti, poskytujú cenné podklady na presnejšie určenie, kedy vlastne začali ľudské aktivity ovplyvňovať klímu našej planéty.