Kažimír varuje: Vojna v regióne môže zvýšiť úroky v eurozóne
Rastúce napätie na Blízkom východe môže mať vážne dopady na ekonomiku eurozóny. Podľa Petra Kažimíra, člena Rady guvernérov ECB, je možné, že centrálna banka zvýši úrokové sadzby skôr, než sa pôvodne predpokladalo.
Vypočuť si článok

Situácia na Blízkom východe, najmä vojna Iránu s USA, môže vyvolať rastúci tlak na infláciu v eurozóne. Peter Kažimír upozorňuje, že tento konflikt môže mať priamy dopad na ceny energií, čo by mohlo viesť k rýchlejšiemu zvýšeniu úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou (ECB). Podľa jeho slov je potrebné byť pripravený na rýchle reakcie, ak si to situácia vyžiada.
Kažimír ďalej poznamenal, že aj keď ECB zatiaľ nemusí konať okamžite, dynamika na trhu sa môže rýchlo zmeniť. Proinfláciačné riziká, ako sú rastúce ceny energií a napätie v regióne, môžu ovplyvniť ekonomické prognózy eurozóny. Finančné trhy v súčasnosti počítajú so zvýšením úrokových sadzieb v júni alebo neskôr, no po jeho vyjadreniach sa pravdepodobnosť, že k tomu dôjde skôr, zvýšila.
Dlhodobé riziko inflácie je podľa Kažimíra spôsobené aj tým, že firmy môžu prenášať vyššie náklady na spotrebiteľov, a zamestnanci môžu častejšie požadovať vyššie mzdy. V tejto súvislosti zdôraznil, že ECB musí zostať flexibilná a pripravená na akékoľvek výzvy, ktoré môžu nastať v dôsledku aktuálnych geopolitických udalostí.
Tagy
Súvisiace články

Antolin plánuje ukončiť výrobu v Trnave, desiatky zamestnancov prídu o prácu
Spoločnosť Antolin Trnava oznámila plány na postupné ukončenie výroby vo svojom závode. Dôvodom je prispôsobenie sa aktuálnemu dopytu v automobilovom priemysle, čo môže zasiahnuť približne 46 zamestnancov.

Vojna v Iráne ohrozuje rozvoj umelej inteligencie
Konflikt v Iráne, medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom, má zásadný dopad na energetické trhy a technologický sektor. Zdražovanie energií a obmedzené dodávky hélia môžu spomaliť rozvoj umelej inteligencie a výrobu čipov.

Konsolidácia verejných financií: Štát robí málo, varuje NBS
Národná banka Slovenska upozorňuje, že plánovaný konsolidačný balík na roky 2026 až 2028 pokryje len tretinu potrebných opatrení na ozdravenie verejných financií. Vláda čelí riziku stagnácie a rastu verejného dlhu, ak neprijme zásadné reformy.
