Incident so streľbou v Minneapolise vyvolal vážne otázky o konaní agentov ICE

V stredu 7. januára 2026 došlo v Minneapolise k tragickému incidentu, pri ktorom agent ICE smrteľne postrelil ženu, ktorá sa údajne pokúsila vrazit do príslušníkov úradu. Tento incident vzbudil pozornosť nielen v miestnej komunite, ale aj na národnej úrovni, pričom ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť obhajovalo konanie agenta ako sebaobranu. Napriek tomu sa objavili hlasy, ktoré spochybňujú legitímnosť jeho postupov.

Bezpečnostný analytik Radovan Bránik sa vyjadril, že v USA existujú prísne pravidlá týkajúce sa použitia smrteľnej sily, ktoré agenti ICE zjavne porušili. Podľa jeho slov, smrteľná sila by sa nemala použiť len na zabránenie úteku podozrivého, čo naznačuje, že konanie agenta bolo neprimerané. Bránik upozornil na to, že agent nemal čo hľadať pred naštartovaným vozidlom, čo bolo podľa neho porušením základných bezpečnostných predpisov.

Bránik tiež poukázal na technické detaily incidentu, ktoré vyvracajú verziu, že vodička použila auto ako zbraň. Prvá strela zasiahla vodičku v hornej časti trupu, čo naznačuje, že agent sa nachádzal v pozícii, kde ho auto nemohlo ohroziť. Expert zdôraznil, že pokus o útek vozidlom by mal byť posudzovaný v súlade so zákonom, a nie by mal viesť k smrteľným následkom. V jeho hodnotení sa objavil aj kritický pohľad na zlyhania agentov ICE, ktorí nechali neuzamknuté a naštartované autá v oblasti s rozrušenými obyvateľmi.

Na záver Bránik upozornil na otázku právomocí agentov ICE. Podľa jeho slov, ich schopnosti vykonávať zastavenia sú obmedzené a ak neexistuje podozrenie alebo príkaz na zadržanie, môže ísť o porušenie štvrtého dodatku ústavy USA. Tento incident tak vyvoláva vážne otázky o dodržiavaní zákonov a ochranne práv jednotlivcov v situáciách, kde je použitá smrteľná sila. Bránik uzavrel, že obete nemali žiadnu vinu a ich práva bola hrubo pošliapané pred ich smrťou.