Hrozba ruských útokov v Európe: Rétorika a vojenské ambície Moskovskej vlády

Ruskí propagandisti už dlhšiu dobu hlásajú túžbu po obnovení zoskupenia na princípe Sovietskeho zväzu. Hybridná vojna, ktorú Rusko vedie na Ukrajine, sa rozširuje aj do okolitých európskych krajín, pričom Moskva používa rétoriku, ktorá sa podobá tej, ktorú používala pred začiatkom konfliktu na Ukrajine. Obavy z možného útoku na iné európske krajiny, najmä na Poľsko a pobaltské štáty, sú čoraz hlasnejšie, čo vyvoláva strach z eskalácie konfliktu a potenciálneho zapojenia NATO.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí nedávno zverejnilo dokument, ktorý varuje pred údajnými porušovaniami práv rusky hovoriacich obyvateľov v Moldavsku a Rumunsku. Tento krok sa zdá byť predzvesťou možnej invázie do Moldavska, kde Rusi argumentujú, že tamojšie úrady utláčajú ruskú menšinu. Takéto obvinenia môžu slúžiť ako zámienka pre vojenské akcie, čo vyvoláva obavy z opakovania scénara, ktorý sme videli na Ukrajine.

V dokumente, ktorý má až 434 strán, Moskva obviňuje moldavské úrady z podpory neonacistických ideológií a rasovej diskriminácie. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že Moldavsko sa stáva súčasťou koalície „zarytých rusofóbov“ a jeho proeurópsky kurz je vnímaný ako hrozba pre historické väzby s Ruskom. Analytici varujú, že táto rétorika môže predznamenávať ďalšie vojenské aktivity Moskvy v regióne.

Moskva sa snaží využiť podobné naratívy, aké používala pred inváziou na Ukrajinu, pričom Lavrovov jazyk je v súčasnosti veľmi podobný tomu z roku 2022. Ruské úrady sa snažia vytvoriť dojem, že sú obranou rusky hovoriacich obyvateľov, čo môže byť zámienkou pre agresívne vojenské akcie. V súčasnosti sa Rusko nachádza v „fáze nula“, ktorá má za cieľ pripraviť pôdu pre možný konflikt s NATO, čo vyvoláva obavy v celom regióne a zvyšuje napätie medzi Západom a Moskvou.