Európa čelí tichej vojne: Ruské hybridné útoky sú na vzostupe

Európa sa stáva cieľom hybridnej vojny zo strany Ruska, ktorá zahŕňa sabotáž, kybernetické útoky a ďalšie neviditeľné aktivity. Krajiny sa snažia reagovať budovaním digitálnych zbraní a kapacít na protiútok.

V súčasnosti čelí Európa nebezpečnej hybridnej vojne, ktorú vedie Rusko bez použitia tradičných zbraní. Metódy ako podpaľačské útoky, výbušniny skryté v zásielkach a hackerské operácie sa stali bežnými praktikami. Odborníci varujú, že ide o systematické úsilie, ktoré má za cieľ destabilizovať západné krajiny a narušiť ich obranné mechanizmy.

Podľa expertov, ako je Keir Giles z Chatham House, je verejnosť informovaná len o malej časti incidentov, ktoré sa skutočne odohrávajú. To, čo sa dostáva na verejnosť, predstavuje len „špičku ľadovca“. Zatiaľ čo fyzické útoky často vzbudzujú pozornosť médií, skutočný boj prebieha v kyberpriestore, kde Európa čelí čoraz intenzívnejším hackerským útokom. Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa táto hrozba ešte viac zosilnila.

Estónsko, ako jedna z najdigitálnejších krajín na svete, sa stalo centrom európskych snáh o posilnenie kybernetickej obrany. Krajina má bohaté skúsenosti s kyberútokmi, vrátane masívneho útoku z roku 2007, ktorý paralyzoval jej štátne a finančné inštitúcie. Estónska premiérka Kaja Kallasová a ďalší predstavitelia zdôrazňujú, že aj keď sa Kremeľ sústreďuje na Ukrajinu, stále má kapacity na vykonávanie hackerských operácií.

Podľa analytika Aare Reintama, estónske firmy ako CybExer sa podieľajú na budovaní útočných kapacít, ktoré umožňujú reagovať na ruské aktivity. Západné krajiny čoraz častejšie prijímajú rovnaké metódy, čím sa kybernetické operácie stávajú súčasťou moderného vojenského konfliktu. Ruské kybernetické jednotky majú za sebou aj operácie, ktoré ovplyvnili politické dianie, ako napríklad zásah do amerických prezidentských volieb v roku 2016.

Hrozby z kybernetického priestoru sú však ešte nebezpečnejšie, než sa zdá. V Nórsku sa ruským hackerom podarilo dočasne získať kontrolu nad vodnou priehradou, čo ukázalo, aké vážne následky môžu mať digitálne útoky na infraštruktúru. Odborníci upozorňujú, že aj slabá ochrana kanalizačných systémov môže viesť k vážnym hygienickým problémom a preťaženiu zdravotníctva. V Estónsku sídli aj Centrum excelentnosti NATO pre kybernetickú obranu, ktoré sa zaoberá analýzou incidentov a vývojom nových stratégií na ochranu pred digitálnymi hrozbami.