EÚ definitívne končí s ruským plynom: Nové termíny a výzvy

Európska únia (EÚ) sa rozhodla urýchliť proces odchodu od ruských energetických dodávok. Po nedávnej dohode medzi vyjednávačmi EÚ a poslancami Európskeho parlamentu sa stanovil zákaz dovozu ruského plynu od konca septembra 2027, čo je o tri mesiace skôr, než sa pôvodne plánovalo. Analytici však vyjadrujú optimizmus, že tento krok by nemal spôsobiť dramatické výpadky v dodávkach ani cenové šoky na trhu s energiou.

Nové pravidlá rozlišujú medzi rôznymi typmi kontraktov a spôsobmi dopravy. Pre dlhodobé kontrakty sa zákaz začne uplatňovať od 30. septembra 2027, pričom pre skvapalnený zemný plyn (LNG) je termín stanovený na 1. januára 2027. Krátkodobé kontrakty budú mať ešte prísnejšie lehoty: zákaz pre LNG začne platiť už od 25. apríla 2026 a pre potrubný plyn od 17. júna 2026. Tieto termíny však ešte musia byť schválené Európskym parlamentom a členskými štátmi.

Pre krajiny ako Slovensko a Maďarsko, ktoré sú závislé od dodávok cez Turkstream, je dôležitá ochranná doložka v dohode, ktorá umožňuje dočasné pozastavenie zákazu v prípade vážneho ohrozenia dodávok. Dôvodom pre skrátenie termínu je očakávané spustenie ťažby v Čiernom mori, konkrétne projektu Neptun Deep, ktorý má potenciál produkovať približne 8 miliárd metrov kubických plynu ročne. Tento objem by mal pokryť polovicu súčasných dodávok z Ruska, pričom druhú polovicu bude nutné nahradiť dovozom LNG.

Analytici predpokladajú, že trh s LNG bude schopný zabezpečiť dodávky z Kataru a Spojených štátov, pričom sa očakáva, že na trh sa dostane 30 až 40 miliónov ton ročnej kapacity. Napriek tomu existujú obavy o fyzickú a logistickú bezpečnosť dodávok. Prechod na LNG zvyšuje zraniteľnosť voči geopolitickým konfliktom a technickým poruchám, najmä pre krajiny bez prístupu k moru, ako je Slovensko.

EÚ sa rozhodla ukončiť dodávky ruského plynu z bezpečnostných a morálnych dôvodov, pričom invázia na Ukrajinu v roku 2022 jasne ukázala, že Rusko využíva energetiku ako nástroj politického vydierania. Odklon od ruského plynu je považovaný za strategickú investíciu do energetickej suverenity Európy a snahu oslabiť ruskú vojenskú schopnosť, aj za cenu potenciálne vyšších nákladov a logistiky.