Energošeky pre bohatých: Kritika adresnej pomoci rastie

V roku 2026 sa štát rozhodol zmeniť charakter energopomoci, pričom prešiel z plošných dotácií na adresné poukážky. Tento krok mal za cieľ ušetriť verejné financie, no výsledkom je, že príspevok na energie dostávajú aj tí, ktorí na to nemajú nárok. Kritiku vyjadrujú nielen občania, ale aj štátni kontrolóri, ktorí upozorňujú na nesúlad medzi zamýšľanou adresnosťou a realitou.

Prechod na adresný model pomoci by mohol byť pozitívny, ak by bol správne implementovaný. Ekonomika potrebuje šetriť, a zníženie podpory pre bohatých sa zdá byť spravodlivé. Napriek tomu, energetické poukážky sa dostali aj k osobám s nadštandardnými príjmami, čím sa znižuje účinnosť plánovanej pomoci. Na zozname príjemcov sa ocitli aj prominentné mená, ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorej člen Martin Šuster priznal, že pomoc dostali aj bez splnenia kritérií.

Medzi tými, ktorí sa rozhodli vrátiť získané príspevky, je aj generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz, ktorý príspevok daroval matke samoživiteľke. Rovnako aj poslanci Národnej rady, ako Július Jakab, obdržali energopomoc, pričom nie je jasné, ako sa dostali na zoznam oprávnených osôb. Jakab dostal dva šeky v celkovej hodnote 200 eur, a to aj na nehnuteľnosť, v ktorej už roky nežije.

Napriek prebiehajúcej kritike a volaní po reformách, systém energopomoci sa zdá byť nedostatočne pripravený na realizáciu zmien. Šéf hospodárskeho výboru Róbert Puci priznal, že ide o pilotný projekt, ktorý si vyžaduje úpravy. Navyše, proces vrátenia príspevku sa ukazuje ako zložitý, čo potvrdil poslanec Karol Galek. Požiadal o zrušenie pomoci, no narazil na administratívne prekážky, ktoré komplikujú celý proces.

Celá situácia sa dostala pod drobnohľad Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý upozorňuje na množstvo chýb v systéme. Hovorkyňa úradu Daniela Bolech Dobáková zdôraznila, že aktuálne nastavenie je problematické a vyžaduje si dôkladnú kontrolu. V minulosti štát na podobné dotácie vynaložil až 4 miliardy eur, čo sa ukazuje ako neefektívne využitie verejných prostriedkov. V súčasnosti sa hodnota energopomoci odhaduje na 385 miliónov eur, pričom časť nákladov by mali pokryť eurofondy. Kontrolóri varujú, že ak sa systém nezlepší, hrozí, že tieto prostriedky prepadnú.